Paradoxne, dnes ho na adresách veľkoklubov nenájdete. Dal si pauzu a vrátil sa tam, kde sa jeho cesta začala. Do San Fernanda v Andalúzii, kde sa snaží prebudiť vášeň miestnej komunity pre futbal a vybudovať tím, ktorý možno raz bude vzbudzovať rešpekt.
"Mám k tomuto mestu blízko a je to zrejme moja životná voľba. Kedysi som v tomto tíme chytával (Monchi je na dobovej fotografii v hornom rade ako brankár). Vždy som mal ilúziu, že sa do San Fernanda vrátim, aby som tu niečo zrealizoval. V podstate tvoríme nový klub, prakticky z ničoho. A hlavnou výzvou momentálne nie sú hráči, ale to, aby sa s týmto projektom stotožnili fanúšikovia. Vždy som hovoril, že klub bude taký, aký ho chcú mať obyvatelia San Fernanda," hovorí.
Je veľmi pravdepodobné, že veľké mená budú skutočne čoskoro privedené. Veď viceprezidentom klubu a Monchiho pravou rukou je René Ramos, brat slávneho Sergia... A aj on bol vlastne vďaka pôsobeniu v Seville jedným z klientov dnes už slávneho futbalového manažéra.
Ako sa to začalo v Seville
V Seville ste objavili mladé talenty, z ktorých sa neskôr stali hviezdy. Aké tajomstvo sa za tým skrýva?
"Keď som prišiel do Sevilly, mal som v podstate jasno. Chcel som, aby sme dokázali vytvoriť model športového manažmentu, ktorý by nám umožnil predbehnúť ostatné kluby pri hľadaní talentov. Ale už to nebolo len o mne. Úspech nebol len o hľadaní talentov, ale aj o ich riadení. To je rovnako dôležité. Myslím, že sme boli dobrí skauti, ale aj dobrí manažéri. Venovali sme pozornosť rozvoju hráčov a ich osobnostiam, čo následne ovplyvnilo ich hodnotu."
Je pravda, že ste získali Daniho Alvesa len za 500 000 eur?
"Bolo to veľmi ťažké, myslím, že v januári 2003. Šťastie pre nás a smola pre jeho materský klub, ktorý prežíval dramatické chvíle z ekonomického hľadiska. Podarilo sa nám využiť túto situáciu a kúpiť ho za nižšiu cenu, ako bola dohodnutá. Jeho prípad je však netypický. Nekúpite hráča za tak málo, aby ste ho o päť rokov neskôr predali za viac ako 40 miliónov eur. Je jedným z mála, ktorému sa podarilo vyhrať toľko titulov. Ale jasné, tento chlapec má veľa "rodičov", nie je to len športové vedenie, ale aj samotný chlapec. Bol to výnimočný profesionál."
Aj Ivana Rakitiča ste získali zadarmo...
"Blížil sa koniec jeho zmluvy so Schalke. A zhodou okolností bol tiež januárovým podpisom. Zišlo sa viacero okolností, ktoré nám hrali do karát. Prišiel v ťažkom období, ale zase to bol veľký profesionál, ktorý sa aj veľmi dobre adaptoval a určite pomohol klubu rásť. Bola to obojstranne výhodná situácia. Výhra pre všetkých."
Ako vlastne vyhľadávate futbalistov, ktorých oslovujete? A nakoľko sú pre vás dôležité osobné stretnutia?
"Netreba zabúdať, že futbalisti sú ľudia a je veľa hráčov, ktorí nepodávajú dobré výkony, pretože sa nevedia prispôsobiť. Preto sa snažím daného človeka spoznať. Samozrejme, videohovory a ďalšie technológie dnes umožňujú oveľa viac. Ale vždy sa snažím s ľuďmi rozprávať osobne. Chcem zistiť, aký hráč je a či je nadšený a hladný po novom prostredí. Nemôžete sa sústrediť len na taktickú, technickú alebo fyzickú stránku, ale aj na tú ľudskú."
Rozhovor s Monchim
Odmietli ste nejakých hráčov?
"Nie veľa, ale niektorých áno, pretože mi nedali práve tú ilúziu, o ktorej som hovoril. Alebo sme zistili, že ich profesionálny život nie je úplne najvhodnejší."
Problém menom Salah
Zo Sevilly ste odišli do Talianska. Ako sa líšilo vaše pôsobenie v AS Rím od toho doma v Seville?
"Bolo to zvláštne. Niekedy mám pocit, že keď ľudia hovoria o Monchim a Ríme, vždy riešia niečo negatívne. Na AS spomínam len v dobrom, pretože to boli dva veľkolepé roky. Bolo to moje prvé pôsobenie mimo Sevilly a veľmi som si ho užil, najmä tú prvú sezónu. V dvoch prestupových obdobiach sme museli predať všetkých dôležitých hráčov pre ekonomické problémy. Možno som si mohol pred príchodom zistiť trochu viac súvislostí. Ale trvám na tom, že aj keď sme museli predať Salaha, Rüdigera či Paredesa, z hľadiska výsledkov to vôbec nedopadlo zle. Tím skončil v Serii A hneď v prvom roku na treťom mieste a zahral si semifinále Ligy majstrov. V druhom roku, keď som odišiel, sme boli piati."
A predaj Salaha, keď sa na to pozriete s odstupom ôsmich rokov. Bolo to dobré alebo zlé? Bol to on, kto vtedy zastavil AS Rím na ceste do finále Ligy majstrov.
"Bolo to nevyhnutné. Keď som tam prišiel, Salah bol prakticky predaný za 33 miliónov eur. Nakoniec sme však za neho dostali 55. Chcel odísť a jediné, čo sme mohli urobiť, bolo pokúsiť sa vylepšiť cenu. Musíte si uvedomiť, že ten moment, predaj Salaha, bol pred celou explóziou prestupov za šialené ceny. Salahov problém spočíval v tom, že už existovala dohoda medzi AS Rím a Liverpoolom. A našou úlohou bolo, že sme z nej museli vyťažiť čo najviac, pretože hráč už vedel, že chce odísť."
Dva mesiace po Salahovom odchode ste do útoku priviedli Patrika Schicka. Čo ste v ňom videli? V tom čase sa stal najdrahším podpisom klubu v histórii (38 miliónov eur, pozn. red.).
"No to, čo robí vždy: hrá dobre a strieľa góly. To je to, čo útočníci robia! Je pravda, že možno bol príliš mladý. Ale bol okolo neho aj určitý tlak, bol to hráč s dôležitou cenovkou. O Patrikovi však vždy hovorím toto: myslím si, že je to výnimočný hráč a vždy, keď Leverkusen hrá a strieľa góly, vidím Schicka. Vlastne ani neviem, koľko ich strelil. Chcem povedať, že je to futbalista, ktorý sa narodil ako výnimočný strelec."
Keď ste sa potom v roku 2019 vrátili do Sevilly, bolo to iné?
"Určite sa zmenila k lepšiemu. A bolo to niečo, čo som objavil až počas môjho pôsobenia v Ríme. Bolo to využívanie dát. Zrazu to bola Sevilla, ktorá chce rásť prostredníctvom dát. Vtedy to bola jedna z vecí, ktorá nás mohla odlíšiť od ostatných. A priznám sa, že som bol dátami nakazený už z Ríma, takže som bol z toho naozaj nadšený. V tom čase to bol veľmi vzrušujúci začiatok projektu."
Premier League sa mení
Nakoniec ste si prostredie Premier League vyskúšali prostredníctvom Aston Villy. V čom je Anglicko pre futbalových manažérov iné?
"Budem hovoriť o modeli Aston Villy. Tam je postava trénera na vrchole pyramídy. Je to človek, ktorý riadi klub na športovej úrovni. Potom je tu, samozrejme, otázka bohatých majiteľov, ktorá v Španielsku zvyčajne neexistuje. Postava športového riaditeľa je v Anglicku oveľa viac v pozadí, čo vám umožňuje pracovať vo väčšom pokoji. Nebolo tu toľko príležitostí ako v Seville alebo Ríme. Aj vzťah s médiami bol vzdialenejší. Zrazu som nemal takmer žiadne žiadosti o rozhovory, bol som osobou v pozadí. Celkovo však Premier League ponúka model, ktorý by mali nasledovať všetci vrátane La Ligy. Má za sebou úspech. Bola to profesionálna skúsenosť, ale veľmi, veľmi zaujímavá."
Podarilo sa vám získať Marcusa Rashforda do Aston Villy. Čo ho presvedčilo, aby opustil Old Trafford a prestúpil do menšieho klubu?
"Kľúčom bol Unai Emery. Počas rozhovoru mu povedal: 'Pozri, Marcus, verím ti. Dáme ti príležitosť hrať opäť Premier League'. Dokázal mu dať všetko, čo potreboval počuť. A najlepšie je, že sa to splnilo. To je dôležitá vec. Marcus je hráč s výnimočnou technickou a fyzickou úrovňou, jednoducho špičkový futbalista. A vidíte, teraz je v Barcelone..."
S Emerym ste sa počas svojej kariéry v Aston Ville stretli už druhýkrát, predtým ste s ním spolupracovali v Seville. Dajú sa tieto dve etapy nejako porovnať?
"Na osobnej úrovni je to prakticky rovnaké. Sme dvaja veľmi nároční ľudia. Veľmi nervózni. Veľmi intenzívni. Na profesionálnej bol náš vzťah trochu iný, pretože v Seville som bol v hierarchii klubu nad ním. V Birminghame bol vedúcim športového oddelenia. A čo sa týka Unaiových kvalít, zistil som napríklad, že je teraz oveľa vyspelejší na taktickej a technickej úrovni."
Mali ste blízko k Olliemu Watkinsovi. A hovorilo sa o záujme Arsenalu a Manchestru United. Čo je na tom pravdy?
"V januárovom prestupovom období bol o Watkinsa skutočný záujem zo strany Arsenalu. Ale potom v lete neprišla žiadna oficiálna ponuka."
Kto je vlastne najtvrdším vyjednávačom vo futbalovom prostredí?
"Je ich veľa. Ale vždy hovorím, že Daniel Levy, ten je asi jeden z najtvrdších vyjednávačov. Tottenham bol vždy ťažký klub. Ale vo všeobecnosti všade nájdete veľmi schopných ľudí, ktorí majú veľa argumentov a sú komplikovaní."
Keď ste spoznali Premier League, viete povedať, či je taká úspešná len vďaka množstvu peňazí?
"Myslím, že anglický futbal sa dnes vyvíja pozitívnym spôsobom nielen vďaka financiám. Vždy mal ekonomickú silu. Ale anglické kluby k tomu pridávajú aj športovú štruktúru. V minulosti im to chýbalo. Zmenilo sa to príchodom nových, najmä zahraničných investorov: Američanov, Ázijčanov, ale v našom prípade aj Afričanov. Vytvorili sa nové infraštruktúry na úrovni športového manažmentu a spracovania dát a dnes už aj tímy ako Brighton, Bournemouth alebo Brentford môžu robiť akvizície na naozaj veľmi vysokej úrovni."
Slávne nepodpísanie Van Persieho
Vráťme sa k vám. Aké tri najlepšie podpisy ste urobili?
"Perfektný bol určite Dani Alves. To bol príbeh o tom, ako objaviť niekoho neznámeho, adaptovať ho a dostať do klubu. A potom získal tituly a my sme ho predali s neuveriteľným ziskom. Je ich však oveľa viac. Jedným z posledných je možno Morgan Rogers. Ale môžeme hovoriť aj o Fabianovi alebo Canutovi, Gameirovi, Baccovi, Diegovi Carlosovi."
A sú nejaké hviezdy, ktoré vám unikli?
"Možno som nehovoril o slávnom nepodpísaní zmluvy s Robinom van Persiem. To bol hráč, ktorého sme mali uzavretého. Bol som vlastne v Rotterdame, len aby som spečatil dohodu a zrazu nám prišiel do cesty Arsenal. Robin ešte nebol taký známy, ale bol okolo neho veľký humbuk. Boli sme ohromení a nakoniec z toho nič nebolo. Keď sa dnes pozriete na Robinovu kariéru, je to ešte väčšie sklamanie. Ale hej, to sa stáva. Je to len šport. Samozrejme, aj nám sa podarilo ukradnúť hráčov na poslednú chvíľu. Bol to Christian Poulsen, ktorého už malo Miláno podpísaného a my sme im ho na poslednú chvíľu zobrali. Vďaka nemu som si uvedomil, že robíme niečo správne, keď dokážeme presvedčiť hráča, aby išiel radšej do Sevilly ako do AC Miláno."