Jeden krátky článok nemôže dostatočne opísať jeho prínos. Tu je aspoň niekoľko vecí, ktoré urobil pre zlepšenie športu, ktorý miluje celý svet. Chapman sa spája predovšetkým s Arsenalom. Ako prvý doviedol Gunners k zisku významných trofejí (ligové tituly v rokoch 1931 a 1933, FA Cup v roku 1930). Zaujímavý je spôsob, akým prišiel do severolondýnskeho klubu.
Krátko po prvej svetovej vojne bol Arsenal na vzostupe. Jeho ambície mal naplniť nový manažér. Vedenie sa ho dokonca snažilo nájsť tak, že v roku 1925 zverejnilo inzerát v novinách. Ponuka, vytlačená v športovom časopise Athletic News, oslovila vychádzajúcu hviezdu: Chapmana z Huddersfield Town (s ktorým predtým dvakrát vyhral ligu a raz FA Cup).
Cieľ bol stanovený - vybudovať v Arsenale tím, ktorý by začal vyhrávať trofeje. Jednou z prvých zaujímavých noviniek, ktoré progresívny odborník v tom čase priniesol do futbalu, bolo vytvorenie pozície trénera. Ako manažér sa chcel čo najviac sústrediť na budovanie mužstva a klubu ako celku a samotnú prípravu prenechal koučovi.
Tvorca hry
Počas prvých futbalových zápasov neboli pozície obrancov, stredopoliarov a útočníkov veľmi dôležité. Všetci sa doslova naháňali za loptou. Až koncom 19. storočia sa stala populárnou formácia s názvom pyramída.
Tvorili ju piati hráči v útoku, traja stredopoliari, dvaja obrancovia a brankár. Toto rozostavenie bolo relatívne statické, hráči museli držať svoje vymedzené pozície. A práve Chapman bol jedným z iniciátorov toho, ako zatraktívniť futbal, vniesť doň viac dynamiky a zabezpečiť, aby padalo viac gólov.
Riešením bola zásadná zmena o ofsajde, tzv. "pravidlo dvoch hráčov", zavedené v roku 1925, ktoré viedlo k tomu, že krátke prihrávky boli nahradené rýchlejšími dlhými. Bolo ťažšie nachytať súpera v ofsajde, a ak to nebolo možné, znížil sa počet zostávajúcich obrancov. Tým sa malo vytvoriť viac nebezpečných šancí, takže malo padnúť viac gólov.
Prirodzene sa muselo zmeniť aj rozostavenie. Reakciou, s ktorou prišiel Chapman, bolo vytvorenie systému s názvom "WM". Dalo by sa povedať, že ide o bezpečnejšiu verziu pyramídy. Dvaja stredopoliari sa stiahli do hĺbky poľa, takže rozostavenie útočníkov na ihrisku tvorilo písmeno W.
Jeden zo stredových hráčov sa presunul do obrany a zvyšní uzavreli priestor pred obrannou trojicou a vyplnili medzery medzi defenzívou. Obranné línie tak mali tvar písmena M. Preto sa táto formácia začala nazývať WM. Z hľadiska toho, ako sa v súčasnosti opisuje, teda smerom zozadu dopredu, by išlo o systém MW. V číselnom vyjadrení by to bolo 3-2-2-3.
Na rozdiel od mnohých svojich súčasníkov v Veľkej Británii bol Chapman aj fanúšikom kontinentálnej hry, teda futbalu, ktorý sa hral na európskej pevnine. Neopovrhoval Európanmi, ktorí sa "miešali do anglického športu", ako sa často hovorilo na ostrovoch. Práve naopak, rozširoval si obzory.
Organizoval výjazdy so svojimi tímami na medzinárodné zápasy proti európskym súperom, ktorých zasa pozýval do Londýna na odvety. Navrhol tiež vytvorenie medzinárodnej celoeurópskej klubovej súťaže. Bol to vizionár (a nielen v tomto). V skutočnosti prišiel s touto myšlienkou viac ako 20 rokov predtým, než takýto pohár naozaj vznikol (UEFA ho zaviedla v sezóne 1955/56...).
Chapman bol tiež jedným z prvých manažérov, ktorí uvažovali o príchode zahraničných futbalistov. V roku 1930 sa pokúsil do Arsenalu získať vynikajúceho rakúskeho brankára Rudolfa "Rudiho" Hidena, ale britské ministerstvo práce bolo proti. Šéf Gunners však aj tak dosiahol svoj cieľ podpísať neskôr v tom istom roku brankára z Európy. Aj keď mal zálusk na iného zahraničného hráča.
V zápase za amatérsky tím Margate FC, v tom čase akýsi rezervný celok Arsenalu, sa mu zapáčil holandský brankár Gerrit Keizer. A už po niekoľkých dueloch v Margate sa Keizer stal posilou kanonierov.
Život pre futbal
Ako amatéra (t. j. nezamestnaného, nespadajúc pod britské pracovno-právne predpisy) ho Chapman mohol zaradiť na súpisku prvého mužstva. Keizer si v Anglicku zmenil meno na Gerard Keyser a stal sa jednou z kľúčových postáv pri prvom ligovom titule Arsenalu v roku 1931.
Okrem futbalu ako hry, zostavovania tímu, výberu zostavy s trénerom či vypracovávania taktiky, venoval Chapman pozornosť aj fyzickej kondícii hráčov. Ako jeden z prvých zaviedol tréningový režim, ktorý sa riadil jasne stanovenými úlohami a termínmi. Svoj realizačný tím rozšíril o fyzioterapeutov a masérov a do tréningového procesu zaviedol aj regeneračné a kompenzačné cvičenia.
Narušil aj zaužívané normy vtedajšej futbalovej kultúry tým, že o taktike a princípoch hry diskutoval priamo so svojimi hráčmi. Jeho zverenci sa stali súčasťou rozhodovacieho procesu, lepšie chápali, čo od nich ich šéf chce, a tak išli za svojimi cieľmi cieľavedomejšie a zodpovednejšie.
Na budovaní tímu pracoval aj mimo ihriska. Povzbudzoval svojich hráčov, aby chodili na golf alebo na spoločné večere. Futbalu obetoval celý svoj život, žiaľ, doslova. Začiatkom januára 1934, počas ďalšej skvelej sezóny jeho Arsenalu, po silvestrovských oslavách odcestoval na sever Anglicka, aby si pozrel zápasy Bury a Notts County.
Nasledujúci deň cestoval do rodného Yorkshiru, aby analyzoval Sheffield Wednesday, ďalšieho súpera Gunners. Do Londýna sa vrátil s prechladnutím, ale rozhodol sa, že je dostatočne zdravý na to, aby si išiel pozrieť súboj rezervného mužstva Arsenalu. Jeho stav sa však čoskoro zhoršil, dostal zápal pľúc a 6. januára zomrel vo veku 55 rokov.
Napriek svojmu predčasnému odchodu dal Chapman futbalu veľa. Aj vďaka nemu je dnes futbal taký, aký je.