V prípade Nottinghamu to dlho vyzeralo, že by si na jeseň dokonca mohol zahrať Ligu majstrov. Tá nakoniec tesne neklapla, avšak aj návrat do samotných európskych pohárov je pre klub výrazným úspechom. To Everton pod Seanom Dychom paberkoval a nachádzal sa hlboko v poli porazených, návrat starého známeho však priniesol veľké jarné oživenie. Toho sa dočkali aj Wolves, ktorí boli pritom dlho horúcimi kandidátmi na zostup.
Rodriho zranenie
Môže sa to zdať ako prehnané tvrdenie, avšak o titule v Premier League dosť možno rozhodlo už piate kolo. Manchester City v ňom síce vďaka početnej prevahe zachránil bod proti Arsenalu, lenže v prvej polovici vinou vážneho zranenia kolena prišiel o kľúčového stredopoliara a držiteľa Zlatej lopty za predošlú sezónu Rodriho.
Ešte pár týždňov sa štvornásobný obhajca titulu držal v popredí tabuľky, začiatkom novembra však na tím dopadla taká kríza, že si s ňou ani Pep Guardiola nedokázal dlhý čas poradiť. A nie je nijako odvážne sa domnievať, že k úspešnému zvládnutiu mu chýbala práve opora na pozícii defenzívneho stredopoliara.
Veď výsledky s Rodrim a bez neho sú už niekoľko posledných ročníkov diametrálne odlišné. Až do minulého septembra španielsky majster Európy chýbal iba na krátke časové úseky, s čím si Citizens dokázali poradiť.
Teraz však trvalo dlhé mesiace, kým katalánsky stratég dokázal vymyslieť, ako si počínať bez kľúčového hráča. Prišiel tak nielen o možnosť získať piaty titul v Premier League v rade, ale vypadol aj z ďalších súťaží.
Jedno je však isté, na budúcu sezónu musíme so City opäť počítať. A nielen vďaka návratu madridského rodáka. Na konci sezóny sa rozohrali do skvostnej formy, v záverečných desiatich ligových kolách ani raz neprehrali a za tú dobu boli najlepším celkom zo všetkých. Iste by však tento primát vymenili za zvládnuté finále FA Cupu.
Netradiční šampióni
Najstaršiu futbalovú súťaž na svete ovládol jediným gólom Crystal Palace, ktorý podčiarkol jedinečnú sezónu plnú pestrých a nečakaných držiteľov trofejí. Už v marci po víťazstve nad Liverpoolom vo finále EFL Cupu pozdvihol Newcastle nad hlavu prvú trofej po 70 rokoch. Porazený nemusel dlho smútiť, koncom apríla dostala jeho spanilá jazda za ligovým titulom definitívu.
Keby sa Reds stali anglickými šampiónmi o rok skôr, nebolo by to zasa také veľké prekvapenie. Lenže namiesto euforického lúčenia Jürgena Kloppa prišiel vpád na scénu Arneho Slota. Holandský tréner skvele pokračoval v šľapajach Nemca a od jedenásteho kola nepustil do čela tabuľky žiadne iné mužstvo. Samotné dve porážky pred rozhodnutím o titule dokumentujú, ako suverénne si Liverpool počínal.
Najväčšia eufória však nakoniec vypukla na juhu Londýna. Crystal Palace prežil pod Oliverom Glasnerom historickú sezónu. Nielenže si stanovil nový bodový rekord v rámci Premier League, ale predovšetkým získal svoju prvú veľkú trofej v celej, 120 rokov dlhej histórii klubu. A po zásluhe sa môže tešiť na európske poháre.
Pád červených diablov
V boji o tie najväčšie trofeje mali byť aj dvaja príslušníci tradičnej "Big 6". Lenže realita ponúkla úplne odlišný scenár, pätnáste miesto pre Manchester United a dokonca až sedemnáste pre Tottenham sa v historických záznamoch bude vynímať v negatívnom svetle.
Horšie na ročník budú spomínať paradoxne lepšie umiestnenie červení diabli. Tým nepomohla ani novembrová zmena na lavičke, naopak Rúben Amorim si počínal ešte horšie ako jeho predchodca Erik ten Hag, navyše zmenou systému aj z ďalších dôvodov prakticky odpísal niekoľko svojich zverencov. Zachrániť sezónu mohol aspoň vo finále Európskej ligy, lenže tam mu vystavili stopku práve Spurs.
Historicky druhé čisto anglické finále v druhej najvyššej kontinentálnej súťaži neponúklo príliš atraktívny futbal, hoci práve to bol dlho utešujúci faktor priaznivcov kohútov. Situácia v Tottenhame je predsa len o niečo veselšia. Jednak sa budúci rok môže tešiť na Ligu majstrov, jednak má nádej, že po zdravotnej stránke na tom jeho káder bude lepšie ako teraz. Je teda na čom stavať, či už pri tom bude Postecoglou, alebo niekto iný.
Forest na vrchole
Aj napriek značnej kontroverzii v podobe extravagantného majiteľa či minuloročného bodového odpočtu príbeh Nottinghamu jednoznačne oživil súťažný kolotoč 2024/25. Pritom vstup do sezóny nijako žiarivý nebol, víťazstvo na Anfielde patrilo medzi jediné dve v úvodných siedmich kolách. Postupné zlepšenie však prinášalo ovocie a po vyvrcholení formy v decembri a januári sa zverenci Nuna Espírita Santa dokonca dotiahli na druhý Arsenal.
Ako dôkaz o nezlomnosti tímu môže poslúžiť zápas proti Brightonu len pár dní po tom, čo Forest schytali päťgólový debakel na Vitality Stadium. Z kanonády sa rýchlo oklepali a súperovi nadelili dokonca sedem presných zásahov. Nedá sa však očakávať, že by Nottingham podobnú jazdu zopakoval aj v nadchádzajúcom ročníku.
Do veľkej miery totiž profitoval z dobrej psychickej pohody, životnej formy Chrisa Wooda a s tým súvisiaceho kvalitného premieňania šancí. Metrika očakávaných gólov zaiste má svoje muchy, ale v dlhodobom horizonte už o niečom vypovedá. A Forest výrazne prevýšili to, čo si podľa tejto štatistiky zaslúžili.
Naopak na ešte väčšie odomknutie potenciálu čakajú v Bournemouthe. Ten tiež bravúrne zvládol zimné obdobie a aj navzdory rozsiahlej maródke zaznamenal sériu jedenástich duelov bez porážky. Nejaký čas to vyzeralo na útok na európske poháre, ktorý zhatila strata formy na konci februára a v marci. Napriek tomu družina Andoniho Iraolu ukázala, že sa s ňou musí počítať.
Dvojité zmŕtvychvstanie
V určitých momentoch vyzerala situácia Wolves aj Evertonu až tragicky. V oboch prípadoch ukážkovo zafungovala výmena manažéra. Vlci sa v polovici decembra po domácej porážke s Ipswichom nachádzali na predposlednom mieste tabuľky so stratou piatich bodov na bezpečné priečky. Vítor Pereira však na úvod skvele zvládol vianočný program a dostal celok preč z najhoršieho.
Za pohodlnú záchranu môžu na Molineux vďačiť ešte jednému mužovi, tým je Matheus Cunha. Brazílsky ofenzívny univerzál ťahal klub najmä v prvej polovici sezóny, keď sa podieľal na takmer polovici gólov mužstva. Nakoniec ligu zakončil s 15 zásahmi a šiestimi asistenciami. Stal sa najlepším strelcom v kluboch z druhej polovice rebríčka.
Everton sa na podobného kanoniera spoliehať nemohol. Možno aj preto ho vianočný vzostup Wolves dostal do nezávideniahodnej pozície, ktorá znamenala Dycheho koniec. Na lavičku po dlhých rokoch znova zasadla klubová legenda David Moyes a opäť raz ukázala, že ešte zďaleka nepatrí do starého železa.
Prakticky okamžite Toffees stabilizoval a za 18 zápasov získal tridsať bodov, čo je priemer na úrovni boja o európske poháre. V Liverpoole sa zásluhou skúseného manažéra dočkali dôstojného a pokojného lúčenia s Goodison Parkom, k tomu môžu priaznivci dúfať vo svetlé zajtrajšky na novom štadióne.