Jednou zo základných odlišností medzi oboma spomínanými systémami je to, kto pokrýva kraj ihriska. V prípade schémy s tromi stopérmi je to vždy wingback. "Automaticky zodpovedá za to, že bude držať šírku ihriska, a to v útočnej aj v obrannej tretine. Je to veľmi ťažké. Musí byť dostatočne kvalitný v defenzíve a zároveň kreatívny a produktívny vo finálnej fáze, v podstate na úrovni krídelníka," približuje dátový špecialista Livesportu Marek Kabát.
Pri hre so štyrmi obrancami je rozostavenie variabilnejšie. Šírku môže držať krídelník, krajný obranca alebo sa môže uplatniť hybridný systém. Pre stopérov je to zároveň menej náročný variant. "Nemusia toľko brániť voľné priestory, ktoré pri modeli s tromi obrancami vznikajú za wingbackmi, a nepotrebujú mať atletické schopnosti na zastavovanie krídelníkov. Navyše sa od nich nevyžaduje progresívna rozohrávka," porovnáva analytik.
Podľa neho ani jeden model nemá výraznejšie ofenzívne či defenzívne tendencie, no ten s tromi zadákmi častejšie využívajú celky, ktoré sú papierovo slabšie alebo sa nachádzajú na spodku tabuľky. "Má množstvo výhod v kompaktnosti a v bránení šestnástky."
Skvelý príklad na porovnanie oboch princípov ponúkol v minulej sezóne Manchester United, pri ktorom to bolo dané zmenou trénera. Na začiatku kalendárneho roka nahradil Portugalca Rúbena Amorima Michael Carrick. Kým prvý menovaný sa spoliehal na rozostavenie s tromi stopérmi (3-4-2-1), Angličan ho okamžite po svojom nástupe zmenil a používa schému 4-2-3-1.
"Amorim narazil na nevhodne poskladaný káder. Bruno Fernandes musel nastupovať na pozícii dvojitého pivota namiesto vyššie postaveného desiatkového hráča v medzipriestore, čo vôbec nevyužívalo jeho prednosti," poukazuje Kabát.
Kobbie Mainoo podľa neho zase nebol fyzicky stavaný na to, aby na rovnakom poste zvládal obranu aj prechodovú fázu, a preto príliš nenastupoval. Nevyhovovali mu ani krajní obrancovia či Lisandro Martínez. "Carrick na začiatku uspel najmä tým, že vrátil hráčov na ich prirodzené pozície a umožnil im využívať ich najsilnejšie stránky," vysvetľuje. Kabát však dodáva, že aj nový kouč teraz zápasí s hľadaním ideálnej úlohy pre hráčov, napríklad pre Patricka Dorgua.
Veľký rozdiel medzi oboma systémami spočíva aj v ich využití v konkrétnych súťažiach. Zatiaľ čo v drvivej väčšine tímov Premier League a LaLigy prevláda hra so štyrmi obrancami, v Serii A alebo Bundeslige je oveľa rozšírenejšie nasadzovanie troch zadákov. V strednej Európe (Česko, Slovensko, Poľsko) sú oba varianty vyvážené. "Otázka by nemala znieť, ktorý prístup je lepší alebo obľúbenejší. Závisí od toho, čo chce lodivod dosiahnuť a aké nástroje a hráčov má k dispozícii," hovorí Kabát.
Navyše najmä tréneri v Premier League posunuli defenzívne rozostavenie ešte ďalej. Rovnako ako svojho času Pep Guardiola v Manchestri City, ktorý naučil Joška Gvardiola zbiehať z pozície ľavého obrancu do stredu ihriska. Jeho systém potom prevzali aj ďalší.
Sú tu aj obojživelníci, ako Dávid Hancko. V Atléticu Madrid nastupuje v štvorčlennej obrane uprostred, v slovenskej reprezentácii na jej ľavom kraji. "Pretože národnému tímu chýba kvalita vo finálnej tretine. A okrem Lukáša Haraslína tam nikto pravidelne neprináša európsku úroveň. Hancko preto zľava prechádza do medzipriestoru v podstate ako osmička a Haraslín drží šírku. Táto spolupráca prinášala najnebezpečnejšie momenty Slovákov," opisuje Kabát.
Ani model s tromi obrancami nemá iba jedno využitie. Môže byť ofenzívne ladený, ako to ukázal napríklad Xabi Alonso v Leverkusene, alebo naopak defenzívny, čo praktizoval Oliver Glasner v Crystal Palace. "Je to skvelá ukážka toho, ako zúročiť rigidnejší systém na maximalizáciu potenciálu tímu, s ktorým vyhral FA Cup, Community Shield aj Konferenčnú ligu. Vychádza zo stredného bloku, stavia na defenzívnej kompaktnosti a šance tvorí predovšetkým prostredníctvom rýchlych protiútokov," všíma si analytik.
Spomínaný Alonso však v Chelsea zatiaľ naráža. Prístup, ktorý mu sedel v Bayeri, sa mu do Londýna nedarí preniesť. Blues inkasovali už 13 gólov, najviac v Premier League. "V Leverkusene to Alonso vyriešil hybridne. Na jednej strane hral Frimpong v podstate ako krídelník a držal šírku na súperovej polovici, zatiaľ čo na druhej strane Grimaldo pôsobil skôr ako klasický ľavý obranca. V Chelsea má v rozostavení Palmera a Rogersa ako dve desiatky, čo je pre oboch ideálne využitie. Zloženie wingbackov však prináša defenzívne riziká," upozorňuje Kabát.