Sobota 7. mája 2006, záverečné 38. kolo Premier League, 16:00. Jedenástka Arsenalu na čele s kapitánom Thierrym Henrym prešla naposledy tunelom na Highbury a vybehla na trávnik, kde ju čakal Wigan.
Od titulu Invincibles vtedy uplynuli dva roky, tentoraz bol cieľom postup do Ligy majstrov a zverenci Arséna Wengera dokázali rozlúčku premeniť na magické popoludnie. Henry strelil hetrik, zatiaľ čo Tottenham prehral s West Hamom. Arsenal tak predbehol severolondýnskeho rivala a zaistil si štvrté miesto, ktoré znamenalo účasť v milionárskej súťaži.
Na East Stand vtedy sedel aj dnes už 86-ročný Michael, ktorý na tú chvíľu spomína: "Bol to ten správny spôsob, ako sa s Highbury rozlúčiť, nezabudnuteľné popoludnie."
Rozhovor s týmto pamätníkom sa začal priamo vo vnútri Highbury, kam sme sa dostali tak trochu náhodou. Vyšli sme zo stanice metra Arsenal a pokračovali po Highbury Hill, kde stromy a fasády domov nijako nenaznačujú, že sa nachádzate v blízkosti jedného z najikonickejších štadiónov svetového futbalu 20. storočia.
Pozostatok inej doby, keď bol klub priamo v srdci štvrte. Na rozdiel od dnešných moderných štadiónov, ktoré stoja v rozľahlých oblastiach s obchodnými centrami a čoraz väčšou vzdialenosťou od miestnej komunity.
"Kedysi som mal prístup do klubových priestorov, dokonca som sa stretol s hráčmi, prechádzali sme okolo šatní. Dnes je to už nemožné. Sú takmer nedostupní," povzdychol si Michael a ukázal na East Stand, kde mal svoje stále miesto – tú istú tribúnu, na ktorej sedí aj v novom Emirates. "Ale Highbury som mal radšej," dodal.
Druhý život
Stavbe, ktorá po rekonštrukcii v 30. rokoch minulého storočia získala architektonicky cenné prvky štýlu art deco, dominuje kanón, symbol klubu a pripomienka miesta jeho vzniku, továrne na muníciu. Stále ho možno obdivovať, po presťahovaní Arsenalu na neďaleký Emirates Stadium nebol jeho starý domov úplne zbúraný. Len dostal nový život.
Po 93 rokoch sa štadión premenil na rezidenčný komplex s názvom Highbury Square. Tribúny, kde kedysi sedávali fanúšikovia, sa stali základom pre byty či luxusné penthousy.
Keby nebolo zachovaných niekoľko pôvodných fasád a tabúľ, málokto by spoznal, že práve tu Henry či Bergkamp čarovali za Invincibles, alebo že tu John Radford a Jon Sammels otočili počas dvoch minút legendárny zápas proti Anderlechtu vo finále Pohára veľtržných miest v roku 1970.
Dnes tu v pokoji venčia dôchodcovia svojich psov a rodičia sa ponáhľajú s deťmi domov po ďalšom pracovnom dni. Na mieste, ktoré bolo kedysi posvätné pre tisíce londýnskych fanúšikov.
Oficiálne bol bytový komplex otvorený v roku 2009 a väčšina bytov je už obsadená. Jednou z jeho obyvateliek je Ciara, ktorá sa sem nedávno presťahovala s priateľom. "Nie som fanúšička Arsenalu, no je úžasné byť súčasťou tejto atmosféry. Môj priateľ je futbalový fanúšik a je nadšený. Je naozaj skvelé bývať priamo na štadióne, veľa mojich kamarátov fandí Arsenalu a veľmi mi závidia," usmievala sa.
Po 20 rokoch sú Gunners opäť vo finále Ligy majstrov a zároveň kráčajú za titulom v Premier League. Oboje prvýkrát od presťahovania na Emirates. Akoby všetko potrebovalo čas, kým sa klub v novom domove naozaj usadí...