Milner si počas týždňa prevzal certifikáty o zápise do Guinnessovej knihy rekordov a memorabílie od klubu. Z obrovského haló okolo svojej osoby nadšený nebol a všetku pozornosť stáčal pri slávnostnej akcii v tréningovom centre k zisku troch bodov.
"Nie som na tento rozruch zvyknutý. Snažil som sa celý život jednoducho len robiť svoju prácu a veľmi na seba neupozorňovať," vysvetlil skromne muž, ktorý cez víkend prekonal maximum Garetha Barryho.
V telefóne po zápase našiel stovky správ. A okrem gratulácií došlo aj na účtovanie od bývalých spoluhráčov. "Niektorí mi s nadhľadom písali, že pracovať so mnou bola nočná mora. Ja to však beriem ako obrovský kompliment. Znamená to, že som na nich tlačil a nútil ich byť lepšími," usmial sa ťahúň Brightonu.
Za jeho futbalovou dlhovekosťou stojí absolútna posadnutosť detailmi a prísny režim, ktorým občas skúša nervy klubových lekárov. "Vždy sa pýtam, prečo práve toto robíme. Prečo mám ísť do ľadovej vane? Kde je dôkaz, že to funguje? Dajte mi k tomu dáta," popísal svoj prístup stredopoliar, ktorého večera sa už roky skladá len zo steaku a ryže.
Túžbu neustále sa zlepšovať má zakorenenú od detstva, vraj vďaka výchove. "Otec vedel, aký som. Opakoval mi: Nepracuješ dosť tvrdo, takto to nikam nedotiahneš. Nemyslel to zle, presne vedel, čo robí," zaspomínal.
Hoci zvažuje budúcnosť v podobe trénerského remesla, do dôchodku sa zatiaľ nechystá. "Trenérstvo ma občas veľmi láka. Súťaživý chlap vo mne si hovorí, že by to skúsil. Viem, že sa blíži koniec kariéry. Chcem preto zostať v prítomnosti a sústrediť sa na to, čím môžem prispieť ako hráč práve teraz," uviedol.
Rozprávkový príbeh pritom mohol predčasne skončiť už v auguste 2024. Po ťažkom zranení kolena vtedy nesmel pol roka ani došliapnuť na nohu. "Chirurg aj fyzioterapeuti si mysleli, že som vo svojom veku skončil. Vždy ma však hnalo dopredu presvedčenie, že pochybovačov vyvediem z omylu," uzavrel Milner.