Španielsky tvorca hry je v Al-Duhail už viac než rok, mimo pozornosti Serie A, kde strávil osem po sebe idúcich sezón po prestupe z Anfieldu. Predtým Luis Alberto hrával za Sevillu, rezervný tím Barcelony, Málagu a Deportivo La Coruňa. Flashscore sa s ním rozprával exkluzívne o jeho zaujímavej kariére.
Po ôsmich sezónach v Laziu, aké boli vaše prvé dojmy z Kataru a čo sa vám tu páči?
"Rozhodnutie nebolo jednoduché, keďže som bol doma v Ríme osem rokov, takže to malo veľký vplyv. Ale tu je dobrá organizácia. Stále je čo zlepšovať. Človek si zvykne na plné štadióny a práve to bolo najťažšie prijať na začiatku. Liga sa postupne rozvíja a myslím, že dosiahne oveľa vyššiu úroveň."
Aké sú vaše ciele teraz? Máte silný tím, s Marcom Verrattim, Krzysztofom Piatekom a vami.
"Vieme, že máme dobrý tím. Máme Marca, ktorý by podľa mňa stále mohol patriť medzi najlepších stredopoliarov sveta. Je to hráč inej triedy. Je pravda, že sme ligu nezačali dobre, ale posledným víťazstvom sme sa vrátili do boja. Čaká nás ďalší dôležitý súboj s Al-Gharafa a vieme, že ak ho vyhráme, môžeme bojovať o QSL, čo je náš cieľ a najdôležitejšia vec."
Podľa vás, aká bola najväčšia kultúrna a športová zmena po príchode do Kataru po viac než 10 rokoch v Európe?
"Je to radikálna zmena. Úroveň futbalu, ak mám byť úprimný, nie je rovnaká. Keďže je to menšia krajina, je tu ťažšie nájsť veľa hráčov na veľmi vysokej úrovni. Postupne, vďaka profesionálom a projektom, ktoré sa tu realizujú, sa to zlepšuje. Myslím, že časom sa to ukáže. Teraz má všetko svoj vývoj a obdobie zlepšovania. O dva-tri roky uvidíme, kde môže byť katarská liga."
Inzaghi ako 'otec v šatni'
Najlepšie roky ste strávili v Laziu. Na čo najradšej spomínate z pôsobenia v Serii A?
"Mám veľmi pekné spomienky. Druhý rok bol trochu výnimočný, pretože som strelil veľa gólov, keďže som bol prakticky útočníkom; bolo to iné. Ak mám vybrať jednu vec, povedal by som sezónu 19/20 pred príchodom COVIDu. Tréningy aj zápasy nás bavili, mali sme skvelú partiu. Boli sme blízko boja o Scudetto, čo je pre Lazio veľmi náročné, lebo v Taliansku sú mužstvá, ktoré sú nad nami, čo sa týka platov - Inter, AC, Juve a ďalšie.
"A pravda je, že sme dokázali konkurovať a užívať si to, čo bolo najlepšie. Mali sme výborný realizačný tím a skvelý kolektív. Myslím, že v tom roku, až do nešťastia s COVIDom, sme boli v boji o Scudetto, čo bolo naozaj výnimočné."
V Laziu ste spolupracovali so Simonem Inzaghim, ktorý neskôr získal Scudetto. Aké to bolo pod jeho vedením?
"Bola to skúsenosť. Na začiatku ťažké aj pre neho, lebo išlo o jeho prvú šancu ako trénera. Určite už nie je rovnaký ako vtedy, lebo sa veľmi zlepšil, ale bolo to výnimočné. Simone, okrem toho, že je tréner, je veľmi blízky človek; snaží sa pomôcť ako len vie. A pre nás bol viac než trénerom. Bol ako otec v šatni. Vždy nás podporoval nadovšetko a bola to krásna skúsenosť. Aj vďaka tomu máme dodnes dobrý vzťah."
O konci kariéry zatiaľ neuvažuje
Za španielsky národný tím ste nastúpili raz. Myslíte si, že máte ešte šancu si v ňom zahrať?
"Nie, treba byť realistom. Mal som šancu vrátiť sa v roku 2019, ale nemohol som hrať. Myslím, že už majú mladú skupinu, ktorá je jasná pre majstrovstvá sveta, aj keď niektorých hráčov vymenia. (Pre mňa) Vrátiť sa je prakticky nemožné. Nič nie je na sto percent isté, ale myslím, že je to už jasne vyšší level."
Myslíte si, že posledné futbalové roky strávite v Katare, alebo ukončíte kariéru v Španielsku?
"Momentálne neviem. Keď som sa rozhodol prísť sem, bolo to preto, aby som si užíval futbal čo najdlhšie. Vždy hovorím, že pokiaľ mi telo dovolí a budem sa cítiť fyzicky dobre, budem sa snažiť hrať čo najdlhšie, lebo mojím detským snom bolo stať sa futbalistom. Nechcem rozmýšľať nad návratom do Španielska, chcem si užívať prítomnosť. Pokúsim sa mať najlepšie roky a možno ich predĺžiť ako sa len bude dať. Ako som povedal, chcem si užívať a zatiaľ nemyslím na koniec kariéry."