Gerard Deulofeu (31) hrá najdôležitejší zápas života, v ktorom je hlavným súperom jeho vlastné zdravie. Už od novembra 2022 sa potýka so zranením chrupavky v pravom kolene a teraz sa jeho návrat, zdá sa, priblížil. Odchovanec Barcelony obliekajúci farby Udine v exkluzívnom rozhovore pre španielsku redakciu Flashscore Správ uviedol, že si radšej neurčil konkrétny dátum. Dúfa však, že ho deti ešte uvidia nastupovať v čiernobielom drese.
Produkt vyhlásenej akadémie Barcelony debutoval za Blaugranas už vo veku 17 rokov. Pred príchodom do Udine prešiel angažmánmi v Evertone, Seville, Watforde a AC Miláno, bol aj členom španielskej reprezentácie.
Teraz si Deulofeu uvedomuje, že bude nesmierne náročné sa po troch rokoch vrátiť k futbalu. "Chcem sa zapísať do histórie. Môžem sa stať hráčom, ktorý sa vrátil po najdlhšej absencii. Bol by to pre mňa krásny rekord," vyhlásil odhodlane. "Zvládnem to kvôli mojim deťom. Vedia, že som futbalista. Teraz, keď už vyrástli, ma prosia, aby som sa vrátil," dodal.
"Nemohol som trénovať, ako by som mal, strácal som svaly. K tomu sa pridávali zrasty s jabĺčkom a agresívna bolesť kolena," vysvetlil, než oznámil dobrú správu.
"Potreboval som, aby sa mi zahojila chrupavka, pretože bez nej by dochádzalo k nárazom kosti na kosť a nebolo by možné vrátiť sa späť. Ale celá tá oblasť sa hojí. Teraz ju musíme vyčistiť a vybudovať okolo nej ďalšie svaly, aby som sa cítil lepšie a mohol trénovať ráno aj večer."
"Kedysi som cvičil jeden deň a nasledujúce dva som si musel dať pauzu. Teraz koleno reaguje dobre. A aj keď to vidím ako dlhú cestu, je to dobrý ukazovateľ," uviedol.
Boj proti vlastnej hlave
Deulofeu v posledných rokoch bojuje najmä so zvýšenou mierou chondropatie, teda poškodenia alebo zmäknutia kĺbovej chrupavky: "Je to viac než zranenie, je to niečo, čo sa blíži trvalému postihnutiu, tomu, že máte v kolene protézu. Nemožnosť urobiť krok, pretože kosť naráža na kosť. Je to naozaj závažné. Bojujem s fyziológiou a tiež s týmto (ukazuje na hlavu)."
"Chodím už dva a pol roka. Mám šťastie, že môj tím, prezident a kolegovia v Udine stoja pri mne. Našťastie môžem trénovať každý deň. Dáva mi to veľa síl. To, že môžem každý deň chodiť na štadión, mi dodáva motiváciu. Ale nie je ľahké pracovať o samote a dlhú dobu, keď nie je vidieť takmer žiadny pokrok," približuje situáciu.
"Sú dni, keď človek musí mať veľa trpezlivosti, byť doma s rodinou, aby sa emočne vyrovnal. Už ani nespočítam, koľkokrát som premýšľal o tom, že skončím. Ale viete, mám za sebou aj tím, odborníkov na psychoneuroimunológiu, na ktorých sa spolieham. Tieto skúsenosti ma nútia pokračovať. Bolo by pre mňa veľmi ťažké vzdať sa, alebo sa nechať vyhodiť. Verím v zázrak a budem sa oň snažiť do poslednej chvíle," hovorí odhodlane bývalý španielsky reprezentant.
Vzorový príklad neoblomného Cazorlu
Podobnou cestou si prešla aj ďalšia španielska futbalová legenda. Santi Cazorla v pokročilom futbalovom veku za dva roky podstúpil jedenásť operácií, aby mohol opäť hrať na profesionálnej úrovni. Teraz má 40 rokov a stále hrá La Ligu v Reale Oviedo.
"Navzájom sa sledujeme, vymieňame si správy. Santi je pre mňa príkladom. Viem, aké to je, keď si v mladosti nemôžete užívať svoju vášeň. Vžívam sa do jeho situácie, pretože je legendou a príkladom toho, ako prekonať nepriazeň osudu," povedal.
Práve takou osobnosťou by sa chcel Deulofeu stať. Niekým, na koho sa bude s odstupom času spomínať ako na futbalistu, ktorý sa na najvyššiu úroveň vrátil po rekordne dlhej odmlke a zvládol prekonať jedno z najnemilosrdnejších zranení.
Aby ho fanúšikovia vnímali ako hráča, ktorý strelil najdôležitejší gól svojho života proti vlastnému telu. Pre seba, manželku, deti aj pre najbližších, v čele s rodinou Pozzovcov, ktorá mu v Udine nikdy nezavrela dvere.
Zaujíma vás, ako sa bude Deulofeuovi dariť v ďalších zápasoch? Pridajte si ho v našej aplikácii pre Android a iOS podľa vzoru tímov a zápasov medzi svoje "Obľúbené" a nič vám neunikne. Viac informácií o novinkách si môžete prečítať v článku.