Od sfúknutia narodeninových sviečok delili ofenzívneho univerzála počas rozhovoru iba hodiny, na bilancovanie je však podľa neho v 27 rokoch ešte priskoro. "So svojou kariérou som zatiaľ spokojný, hoci to možno mohlo dopadnúť ešte o niečo lepšie. Stále som však mladý a verím, že sa môžem posunúť na vyššiu úroveň," obzrel sa Elmas za doterajšou cestou.
V lete začal už svoju ôsmu sezónu v Serii A. Atalanta si ho vypožičala z Lipska a odrazila pritom záujem mnohých ďalších klubov. "Vybral som si ju bez váhania. Obrovskú úlohu zohrala dôvera športového riaditeľa Cristiana Giuntoliho aj záujem trénera Maurizia Sarriho. Hrajú rovnaký futbal, aký som za sedem rokov v Neapole spoznal," pochvaľuje si.
S bleskovou adaptáciou mu pomohla aj silná balkánska partia v kabíne. "Chlapci z bývalej Juhoslávie mi okamžite pomohli. Hovorím po srbsky a talianske prostredie už navyše dobre poznám, takže všetko išlo úplne hladko. Všetci v klube ma prijali skvele."
Najhlbšiu stopu zatiaľ zanechal v Neapole, s ktorým v sezóne 2022/23 po dlhých 33 rokoch vybojoval majstrovské Scudetto. Kľúčový bol podľa neho prístup vtedajšieho trénera.
"Najväčší dojem na mňa urobil Luciano Spalletti hneď na začiatku prípravy. Prišiel za nami a povedal: 'Vlani sme skončili tretí, ale tento rok nechcem byť druhý ani tretí. Tento rok budeme šampiónmi,‘“ spomína. "Niekedy s tým bol na tréningoch až otravný. Až neskôr, keď odišiel, som si však uvedomil, ako veľmi nás to posunulo," dodal.
Majstrovské oslavy v pobláznenom meste potom nepoznali hraníc. "V apríli mi dokonca pri dome postavili sochu. Ľudia mi každý týždeň nosili torty a jedlo. Kamkoľvek som prišiel do reštaurácie, všetko už bolo zaplatené. Nemohli ste si len tak vyjsť na prechádzku, ten rok bol úplne neuveriteľný," uvedomuje si.
Po zisku titulu však Spalletti odišiel a Elmas ho onedlho nasledoval do Lipska. Z veľkého prestupu sa však stalo obrovské sklamanie.
"Osobne si ma vybral športový riaditeľ Max Eberl. Boli to ľudia z vedenia, ktorí na mojom príchode trvali. Keď som však dorazil, Eberl už odchádzal do Bayernu. Po prvom rozhovore s trénerom Marcom Rosem som sa otočil na mamu a povedal jej: "Toto môže dopadnúť oveľa horšie, než čakám. Mal som intuíciu, že ma tréner vlastne nechce," opisuje vtedajší rozkol.
"Neskôr sa to potvrdilo. Hneď ako sa klub s Eberlom rozišiel, nový riaditeľ mi na ďalší deň zavolal s tým, že musím odísť,“ dodáva trpko, odmieta však, že by na Bundesligu nemal kvalitu. "Hral som po boku hviezd, akými sú Kevin De Bruyne, Scott McTominay alebo Stanislav Lobotka. Nikto mi nemôže tvrdiť, že v Nemecku nemôžem hrať. Jednoducho si to len nesadlo," myslí si.
Po jarnom hosťovaní v Turíne sa v minulej sezóne vrátil do milovaného Neapola, kde pod prísnym Antoniom Contem odohral 44 zápasov. "Je obrovská česť nastupovať pod takým odborníkom. Keby v lete neodišiel, som si istý, že aj ja by som v Neapole zostal," tvrdí.
Teraz tak reštartuje kariéru v Atalante. Nevylučuje ani budúci návrat do Fenerbahçe, kde prvýkrát okúsil veľký futbal, jeho najväčšou motiváciou je však reprezentácia.
"Mojím absolútnym snom je dostať Severné Macedónsko na majstrovstvá sveta. Najprv sa však musíme sústrediť na Euro 2028. Kým budem fit, vydám zo seba maximum. Dúfam, že kariéru neukončím skôr, než sa pozriem na svetový šampionát, aj keby to malo byť až po štyridsiatke," uzavrel odhodlane.