Aktuálne je pod vedením trénera Michala Gašparíka hráčom Górnika Zabrze – svojho milovaného a materského klubu. Podolski má za sebou dlhú, úspešnú kariéru, počas ktorej získal tituly v Nemecku aj Turecku a takisto aj najcennejšiu trofej pre majstra sveta s nemeckou reprezentáciou v roku 2014.
Rodina a vernosť sú motívy, ktoré sa tiahnu celou jeho kariérou, pričom všetko sa začalo už pri štarte jeho pôsobenia v FC Kolín. Útočník prišiel do akadémie tohto klubu v roku 1995 a po ôsmich rokoch v mládežníckych tímoch debutoval v A-mužstve. V prvej sezóne musel čeliť zostupu, no aj tak zaujal – strelil 10 gólov v 19 zápasoch, čo bol rekord tínedžera. Tento zápis prekonal až Florian Wirtz, keď začal žiariť v Leverkusene.
Napriek ponukám z celej Európy bolo pre mladého Podolského prioritou zostať v Kolíne. Na tieto časy spomínal v rozhovore s Danielom Sobisom pre poľskú verziu Flashscore Správ. "FC Kolín je niečo výnimočné. Do klubu som prišiel v roku 1995 ako 10-ročný do mládežníckej akadémie. Zostal som, pretože som nebol pripravený na ďalší krok. Takisto aby som sa naučil viac a lepšie pochopil futbal," vravel a pokračoval:
"Zostúpili sme do 2. Bundesligy. Niekedy je to v nižších ligách ťažšie ako v prvej, takže s odstupom času si myslím, že rok v 2. Bundeslige mi dal niečo dôležité, lebo tam rozhoduje bojovnosť, behanie a disciplína. Preto som sa rozhodol zostať."
FC Kolín momentálne opäť hrá v najvyššej súťaži a je v podobnej situácii ako v čase, keď sa Podolski prebojovával do prvého tímu – má len štyri body náskoku pred zostupovým pásmom po postupe z minulej sezóny. Bývalý útočník však verí, že klub sa bude rozvíjať.
"Kolín má káder na to, aby sa udržal v Bundeslige, ale v športe nikdy neviete. Potrebný je dobrý rozpočet a ak je cieľom udržať sa alebo bojovať o Ligu majstrov, nikdy nie je nič isté. Sledujem svoj klub a dúfam, že bojovný duch vydrží až do konca, uvidíme," hovoril a doplnil:
"Problém Kolína je v tom, že už 30 či 40 rokov je situácia stále rovnaká – vzostupy a pády, drobné zmeny, ale stále chýba niečo navyše. Kde je potenciál mesta, klubu? Mojím snom je, aby bol klub stabilný v lige a potom sa rozvíjal ako celok – akadémia, hráči. Na to sa treba udržať a vždy robiť krok vpred alebo aj dva. Takto by sme mali rozmýšľať ako klub a verím, že v najbližších rokoch sa to podarí."
Keď sa stal hviezdou Kolína, záujem iných klubov bol nevyhnutný a napokon vyhral boj o jeho podpis nemecký gigant Bayern Mníchov. Podolski strávil v Bavorsku tri roky. Na otázku o špekuláciách, ktoré ho spájali s najväčšími klubmi La Ligy, odpovedal:
"Nemal som konkrétnu ponuku, ale boli záujmy zo strany klubov. Bol tam Bayern, kluby z Anglicka, Francúzska, Španielska, ďalšie tímy z Bundesligy, ale rozhodol som sa pre Bayern, najväčší klub v Nemecku. S odstupom času to bolo dobré rozhodnutie, lebo keď si mladý, naučíš sa niečo navyše, a vtedy nebolo bežné, aby sa mladí presadzovali v nemeckom futbale.
Veľa som sa naučil na tréningoch, v konkurencii máš 23-24 hráčov, ktorí chcú hrať. Každý je reprezentant, každý je hladný po úspechu a ja som bol jedným z nich, to vám dá niečo navyše. Keby som šiel do Francúzska alebo do iného klubu v Bundeslige, možno by sa moja kariéra vyvíjala inak, to sa nedá predvídať. Nakoniec sa musíte rozhodnúť a ja som sa rozhodol. Keď sa pozriem na svoju kariéru, som spokojný so všetkými rozhodnutiami."
Jedinou chybou, ktorú Podolski priznáva, bol prestup do milánskeho Interu. Odišiel tam v roku 2015 na hosťovanie na záver sezóny, keď v Arsenale dostával čoraz menej príležitostí. S odstupom času si myslí, že to nebol správny krok – hoci nie z dôvodu chyby samotného klubu.
"Vždy hovorím, že to bola chyba, lebo hosťovanie na pár mesiacov pre mňa nemá zmysel. Keď sa tímu nedarí, práve hráči na hosťovaní sú prví na odstrel alebo jednoducho nie sú potrební, lebo ich nikto nechce udržať – je to len hosťovanie," priznal a uviedol:
"Hosťovanie na celú sezónu – to áno, ale chyba bola v tom, že som súhlasil len s krátkodobým hosťovaním. Prišiel som v januári, sezóna sa končí v máji, takže to bolo len štyri a pol mesiaca. Chybou nebol presun do Interu, ale súhlas s krátkym hosťovaním."
Napokon Podolski vymenil Miláno za Istanbul a vybral si Galatasaray. "Nebolo to pre mňa prekvapenie, pretože som už predtým mal väzby na Turecko. V Nemecku som mal veľa tureckých priateľov, často som tam cestoval na dovolenku alebo len tak, aby som sa stretol s priateľmi a spoznal nových ľudí. Vždy som bol fanúšikom Galatasaraya, takže keď mi zavolali, povedal som áno, lebo presne to som chcel. Najmä keď som už mal vzťah k tureckej kultúre.
Je to veľký klub v Turecku aj teraz, keď sa pozrieme, ako sa posunul vpred. Možno to bolo trochu bláznivé obdobie, bol som tam dva a pol roka, mal som štyroch trénerov. Asi to nebol ideálny čas na príchod do klubu, ale bol som šťastný, že som tam mohol hrať."
A ktorá bola najlepšia partia, v ktorej sa ocitol? Podolski spomína nielen samotných hráčov, ale oceňuje aj klubových zamestnancov. "Mal som šťastie, že vo všetkých kluboch, kde som hral, bola skvelá kabína. V reprezentácii, Kolíne, Bayerne, Arsenale... Nikdy som nemal problém s hráčmi. Som vtipný chlap, vždy otvorený. Nie som hanblivý, snažím sa nadväzovať kontakty nielen s hráčmi, ale aj s personálom.
Futbalový tím je vždy ako rodina. Keď drží spolu, je dobrá atmosféra, nezabúda sa na ľudí, ktorí makajú ako kone. Nevidno ich na ihrisku, ale práve oni robia všetko pre to, aby sa klub dostal na veľkú scénu. Preto som vždy pôsobil v kluboch s fantastickou atmosférou."
Pobyt v Londýne a pôsobenie v Arsenale umožnili Podolskému spoznať nové mesto a krajinu spolu s rodinou. Jedným z najväčších zážitkov pre neho bol "otcovský" Arsène Wenger. Na obdobie pod vedením Francúza rád spomína:
"Mimo ihriska bol ako otec, skvelý človek, nikdy nekričal, nebol agresívny. Vedel si nájsť cestu k hráčom, bol vždy slušný, otvorený na rozhovor, úprimný. Bolo to fantastické obdobie, úžasné spoznať trénerov ako Arsène Wenger, možno raz budem aj ja takým trénerom ako on, Ottmar Hitzfeld, Jupp Heynckes či Joachim Löw. Od každého sa dá niečo naučiť, dáva vám to veľa."
Podolski hral v Arsenale aj s aktuálnym trénerom Mikelom Artetom. Kanonieri bojujú o prvý titul v Premier League od sezóny 2004/05 a Nemec verí, že jeho bývalý klub má na to, aby ho získal. "Myslím si, že áno, lebo cítim, že v tejto sezóne je tam niečo navyše a dúfam v to, najmä kvôli Mikelovi. Veľa do toho dáva, veľmi sa snaží, teší ma, že som s ním mohol hrať.
Už vtedy, keď som s ním hrával, som cítil, že má v sebe niečo viac, že chce byť trénerom po skončení kariéry. Vždy chcel byť výnimočný, často sa po tréningoch a zápasoch rozprával s Wengerom, takže bolo vidieť, že chce byť trénerom alebo ďalej pôsobiť vo futbale. Teraz, keď vidím, akú skvelú prácu odvádza, je to naozaj úžasné," zhodnotil.