Písal sa 20. január 1985 a AC Miláno práve hralo ligový súboj na pôde Udinese. Domáci viedli v polčase 1:0 a navyše sa zranil milánsky obranca Sergio Battistini. Švédsky tréner Nils Liedholm preto poslal do hry len 16-ročného mladíka, ktorý sa stal pokračovateľom futbalového rodu. Miláno po zmene strán vyrovnalo vďaka gólu Angličana Marka Hateleyho a zápas sa skončil 1:1.
Pre Paola Maldiniho to bola prvá skúsenosť s veľkým futbalom. Od nasledujúcej sezóny sa stal stálou súčasťou červeno-čiernych. A tak to bolo aj počas nasledujúceho štvrťstoročia. Až do roku 2009, keď vo veku 41 rokov ukončil kariéru.
Áno, Maldini strávil všetkých 25 ročníkov svojej kariéry v drese AC Miláno. Je jedným z najväčších srdciarov svetového futbalu, kde je klubová vernosť čoraz neznámym pojmom. Popri ňom sú najznámejšími "mužmi jedného klubu" Ryan Giggs (Manchester United, 963 zápasov) alebo Francesco Totti (AS Rím, 786 zápasov).
Maldini odohral za Rossoneri 647 ligových duelov. Bol to rekord, ktorý vydržal až do roku 2020, keď ho prekonal brankár Gianluigi Buffon. Je tiež tretí v počte odohraných zápasov za národný tím (126). Viac ich majú na konte len Buffon (176) a Fabio Cannavaro (136).
Hoci Maldini nezískal v azúrovo modrom drese Talianska žiadnu významnú trofej (na majstrovstvách sveta 2006 nebol vo výbere), vynahradil si to na klubovej úrovni. S AC oslávil celkovo 26 trofejí - z toho päťkrát Ligu majstrov a sedemkrát Seriu A. Raz uspel aj na majstrovstvách sveta klubov.
Vzor pre všetkých obrancov
Bol stelesnením ideálneho obrancu. Vyznačoval sa rýchlosťou, vytrvalosťou, umením ísť do sklzu a schopnosťou vyhrávať vzdušné súboje. Ruka v ruke s tým však bol uznávaný ako vynikajúci hráč pre podporu ofenzívy. Počas kariéry strelil 40 gólov. Tréneri a fanúšikovia tiež chválili jeho dlhovekosť a víťaznú mentalitu.
Hoci väčšinu svojej kariéry hral ako ľavý obranca, Maldini bol pravák. Aj prvé sezóny za AC Miláno odohral na pravej strane zadných radov. Na ľavý kraj ho presunul tréner Arrigo Sacchi, keď formoval svoj slávny tím a pravý kraj ihriska zveril Maurovi Tassottimu.
V závere kariéry, keď Maldini vzhľadom na vek trochu strácal rýchlosť, sa presunul na pozíciu stredného obrancu. Na tejto pozícii potom mohol pri zastavovaní útočníkov súpera predať svoje nabité skúsenosti, predvídavosť a húževnatosť. Naďalej bol výnimočný pri vysokých loptách a jeho bojovnosť ho zdobila až do posledného zápasu.
Paolo však nebol prvým ani posledným členom rodiny, ktorý zanechal výraznú stopu v AC Miláno a talianskej reprezentácii. Jeho otec Cesare bol tiež legendou Rossoneri a reprezentantom svojej krajiny. Paolovi synovia Christian a Daniel sú pokračovateľmi rodu.
Tri generácie
Cesare hral za AC Miláno od roku 1954 a počas 12 sezón v klube získal štyri tituly v Serii A a jeden európsky pohár. Taliansko reprezentoval aj na medzinárodnej scéne na majstrovstvách sveta v roku 1962. Bol tiež významnou osobnosťou, o čom svedčí fakt, že sa stal kapitánom klubu i národného tímu. Podobne ako Paolo, aj Cesare hrával ako obranca. Zomrel v roku 2016 vo veku 84 rokov.
Najmladšiu generáciu reprezentujú Christian (narodený v roku 1996) a Daniel (2001), obaja hrali v mládežníckych tímoch AC Miláno. Christian sa nikdy nedostal do A mužstva a neskôr pokračoval v kariére na nižšej úrovni, zatiaľ čo Daniel zostal o niečo dlhšie.
Najmladší z rodu sa pripojil k prvému celku AC vo veku 19 rokov. Za Rossoneri debutoval v roku 2020, ale odohral len 15 zápasov a následne bol vypožičaný do Spezie, Empoli či Monzy. Posledné hosťovanie v Monze sa napokon vlani v lete zmenilo na prestup.
V októbri dokonca dostal pozvánku do talianskej reprezentácie a zaznamenal debut v zostave Azzurry. Zavŕšil tak nevídaný príbeh, v ktorom za AC Miláno a Taliansko hrali všetky tri generácie Maldiniovcov - Cesare, Paolo a Daniel. Na rozdiel od svojho otca a starého otca však Daniel hrá ako ofenzívny stredopoliar. Paolo zostal v športovom prostredí aj po skončení futbalovej kariéry. Dokonca hral na profesionálnom tenisovom okruhu ATP.
Samozrejme, u neho však mal vždy prednosť futbal. Do milovaného klubu sa vrátil ako funkcionár, od roku 2018 pôsobí v pozícii športového riaditeľa. Následne bol povýšený na technického riaditeľa a v roku 2022 sa podieľal na zisku prvého Scudetta za posledných 11 rokov.
Predminulý rok ho vedenie klubu odvolalo, pričom medzi Maldinim a majiteľom AC pretrvávali nezhody. Je však pravdepodobné, že napriek odchodu a následnému prestupu syna Danieleho do Monzy sa rodinná sága Maldiniovcov na San Sire neskončila.