Po krachu v baráži s Bosnou skončil spolu s Gattusom aj šéf zväzu. Ten nový vymenoval uznávaného Paola Maldiniho za technického riaditeľa asociácie a poveril ho výberom nového kouča. Spolu s brazílskym asistentom Leonardom, ďalšou bývalou hviezdou AC Miláno, vydržali len 16 dní (!), kým v pondelok znechutene vzdali svoje úsilie. "Situácia okolo národného tímu hraničí s absurditou," podotýka redaktor talianskej redakcie Flashscore Správ Raffaele Riverso.
Toto nebude ako zotrieť zaprášenú podlahu. Korene problému totiž siahajú hlboko. Až na koniec 80. rokov minulého storočia, keď sa Taliani ako prví vo väčšom pustili do nákupu cudzincov. Začali špičkovými menami, no záber do zahraničia sa postupne rozširoval. A kým v sezóne 1997/98 odohrali Taliani v Serii A 71,6 % všetkých minút, v uplynulom ročníku toto číslo kleslo na len 30,7 %!
Po triumfe na majstrovstvách sveta 2006 (kde so štyrmi titulmi zaostávali len za Brazíliou) bol podiel hráčov z Apeninského polostrova na odohranom čase v elitných piatich ligách 15,9 %, teraz to bolo už len 7,4 %. A Serie A je z nich jedinou súťažou, ktorá nemala zastúpenie v kádri španielskych majstrov sveta. V roku 2006 tvorili tím šampiónov výlučne hráči z talianskej ligy. Všetkých 23 tam malo pôsobisko. Lenže mnohé sa zmenilo.
Cesare Prandelli, tréner posledného azúrového národného mužstva, ktoré sa v roku 2014 prebojovalo medzi svetovú elitu, kritizoval spôsob, akým sú v Taliansku vedení mladí hráči. Podľa neho v nich tréneri dusia spontánnosť. "Keby sme mali pred 10 rokmi také šťastie a dostali do rúk talent ako Lamine Yamal, naši tréneri by mu vzali radosť z hry," vyhlásil vlani. Zväz ho následne zapojil do programu, ktorý má naopak v deťoch podporovať chuť do futbalu.
A obnoviť slabnúci prílev Talianov do vlastnej najvyššej súťaže. Stavitelia reprezentácie tak majú čoraz menej možností, ako mužstvo poskladať. Čo pochopiteľne znamená aj pokles kvality. Problém talianskeho futbalu teda nevyrieši nový tréner ani zmena herného štýlu. Niektorí súčasní reprezentanti dokonca nemajú vo svojich kluboch isté miesto v základnej zostave.
Kluby zo Serie A úplne vyhoreli v minulej pohárovej sezóne. Žiadny sa nedostal v Lige majstrov medzi najlepšiu osmičku (svojho zástupcu tam mali ostatné štyri ligy z európskej veľkej päťky), do osemfinále prešla len Atalanta, ktorú zničil Bayern (6:1 vonku, 4:1 doma). V Európskej lige došla najďalej Bologna, ktorú vo štvrťfinále rozdrvila Aston Villa (3:1 vonku, 4:0 doma). V Konferenčnej lige zostala Fiorentina taktiež vo štvrťfinále.
Fiasko. Mimochodom, aby taliansky zástupca chýbal medzi 16 najlepšími Ligy majstrov, sa naposledy stalo pred necelými 40 rokmi. V sezóne 1987/88, teda na začiatku vlny nákupnej horúčky cudzincov, ktorá zmietla taliansky futbal zo špičky. Krajina, ktorá vždy oplývala skvelými útočníkmi ako Rossi, Baggio, Del Piero či Totti, dnes márne hľadá ich nástupcov.
Tak schválne, vybavíte si okamžite nejakého talianskeho útočníka? Ide to ťažko... Najmä ak by sme hľadali niekoho z novej generácie. Insigne s Immobilem už prekročili hranicu 35 rokov a dohrávajú kariéru v zabudnutí. Chiesa v Liverpoole zbiera minúty ako vzácne známky, v minulej sezóne dal v Premier League len dva góly. Naturalizovaný Argentínčan Retegui, najčastejšie nasadzovaný v kvalifikácii na MS, hrá v Saudskej Arábii. A Raspadori úplne vyhorel v Atléticu Madrid a po roku je späť v Atalante.
Niekto do 25 rokov? Najlepším talianskym strelcom v uplynulej sezóne Serie A, ktorý spĺňa toto kritérium, bol so siedmimi gólmi Francesco Pio Esposito (celkovo 25. miesto), talent z Interu Miláno. Neznie to ako úplná spása, no nie je to ani prepadák. Výrazne na seba upozornil vo dvoch júnových prípravných dueloch Talianska, v ktorých viedol družstvo dočasný tréner Silvio Baldini. Ten zároveň koučuje dvadsaťjednotku a podľa toho vyzerala aj nominácia na tieto zápasy. Bol v nej jediný hráč starší ako 22 rokov – brankár Gianluigi Donnarumma!
A len ďalší traja mali na konte štart v seniorskom áčku. Proti Luxembursku nastúpila najmladšia základná jedenástka Talianska od roku 1912. Vtedy bol v zápase s Rakúskom vekový priemer ešte o 46 dní nižší (21 rokov a 308 dní). A hoci druhý z talianskych súperov o pár dní neskôr frflal, Gréci s neoverenými mladíkmi prehrali 0:1, a to ešte mali v záverečných 20 minútach výhodu po červenej karte. Jediný gól dal spomínaný Esposito, rovnako ako proti Luxembursku…
Pre Talianov sa tak možno črtalo elegantné riešenie – ukončiť komplikované hľadanie a ponechať Baldiniho vo funkcii. Bola by to podobná stratégia, akú nedávno zvolili Španieli s Luisom de la Fuentesom. No squadra azzurra sa nakoniec rozhodla vydať iným smerom a na post lodivoda zasadol staronový tréner Roberto Mancini. Uvidíme, či sa mu podarí zmeniť smerovanie reprezentácie.