Celý príbeh sa začal v roku 2014 v hlave klubového majiteľa Johoru, ktorým nie je nikto iný ako následník trónu a najstarší syn súčasného malajzijského kráľa Tunku Ismail Ibrahim. Po jeho otcovi je pomenovaný štadión Sultána Ibrahima s kapacitou 40-tisíc miest, kde Johor DT hráva domáce zápasy. A jeho márnotratný miliardársky syn zatúžil po tom, že sa na ňom raz zaleskne trofej pre víťaza ázijskej Ligy majstrov.
Preto v auguste 2013 angažoval k tímu španielskeho kouča Césara Ferranda Jiméneza, ktorý v 80. rokoch nastupoval v strede poľa Valencie a keď sa vrhol na dráhu trénera, objavil sa na jednu sezónu (2004/05) dokonca v Atléticu Madrid. Konečným 11. miestom síce príliš nevybočoval z vtedajšieho štandardu Colchoneros, avšak predstava vedenia bola iná.
V Malajzii síce tiež vydržal len rok, ale tu hneď získal titul, čo odvtedy klub zopakoval vo všetkých desiatich nasledujúcich sezónach tamojšej Super League. Počas toho sa v jeho drese vystriedali zástupy Španielov. Priekopníkom bol bývalý reprezentant Dani Güiza, majster Európy z roku 2008. Rebel a milovník nočného života, ktorý po príchode do Malajzie (na hosťovanie z Getafe) napísal na svoj twitterový účet: "Som tu šťastný. Výborné jedlo. A plat tu mám oveľa lepší ako v hlúpom Španielsku."
V súčasnosti má korene na Pyrenejskom polostrove približne polovica tímu, presnejšie 13 hráčov. Športovým riaditeľom je ich krajan Kiko Insa a od 1. apríla tomu všetkému bude šéfovať spomínaný García, víťaz Ligy majstrov s Liverpoolom v roku 2005. Trénerom je ďalší španielsky hovoriaci muž, Argentínčan Héctor Bidoglio. Tí všetci majú jeden cieľ - dobyť ázijskú Ligu majstrov, v ktorej doteraz Johor došiel najďalej pred troma rokmi, V osemfinále na jeden zápas ho vtedy japonská Urawa Red Diamonds rozstrieľala 5:0.
Zo spomínanej trinástky legionárov Jesé Rodríguez, Jonathan Viera, Roque Mesa, Álvaro González, Natxo Insa (brat spomínaného Kika), Andoni Zubiaurre, Jordi Amat, Christian Abad, Eddy Silvestre, Iker Undabarrena, Juan Muñiz, Óscar Arribas a Samu Castillejo je naznámejší prvý menovaný. Jeho sľubnú kariéru v Reale zničilo zranenie skríženého väzu v kolene, po ktorom sa už nikdy naplno nevrátil do zostavy bieleho baletu, s ktorým dvakrát triumfoval v Lige majstrov.
V Johore španielskej kolónii nič nechýba. Zubiaurre, bývalý hráč Realu Sociedad, v nedávnom rozhovore pre španielsku mutáciu Flashscore Správ dokonca vyhlásil, že považuje zázemie v klube za rovnaké ako v profesionálnom tíme v La Lige. "K tomu medzi sebou, samozrejme, hovoríme po španielsky," vysvetľoval.
Jediný (a obrovský) rozdiel, na ktorý si všetci museli zvyknúť, je fakt, že pred futbalom má prednosť islam. Tak ako pred všetkým v Malajzii. "Sú určité časy, keď zastavia tréning pre určite modlitby, v lige sa potom pokojne preruší aj zápas. Bývajú to krátke modlitby a dodržiavajú to veľmi striktne," rozprával.
Nič čomu by sa v kráľovstve luxusu obklopenom rajskými plážami nedalo prispôsobiť...