Prievidza - Malacky 5:2
Ešte pred výkopom nebolo jasné, či vôbec Kucka bude figurovať na zápasovej súpiske. V týždni ho bolelo operované koleno po generálke s druholigovou Lehotou pod Vtáčnikom, proti ktorej odohral polčas (1:3).
"Stále fungujem deň po dni. Neviem, ako bude koleno reagovať. Po prvom súboji (proti Podbrezovej U19, pozn.) to bolo super, bolesť prišla po dvoch dňoch. Teraz ma bolelo hneď. Uvidíme, čo bude teraz," usmieval sa v mixzóne.
Pomohol adrenalín s napätím
V dobrej nálade následne bývalý slovenský reprezentant priznal, že mu proti Malackám pri debute za Prievidzu pomohol aj adrenalín. "Musím povedať, že to bolo celkom v pohode. Adrenalín, napätie... to všetko mi pomohlo dostať to trochu z hlavy a viac sa uvoľniť. Bolo to dobré," tešilo mimoriadne skúseného futbalistu, ktorý dva dni pred výkopom oslávil 39. narodeniny.
A oslava to bola štýlová. Rovno vysnívanou premiérou za materskú Prievidzu v základnej zostave. Vydržal 60 minút, užil si obrovské ovácie domáceho štadióna, kde súboj 16. kola tretej ligy sledovalo 1 577 divákov. V trinástej minúte Juraj Kucka otvoril hlavou skóre.
Čo viac si priať? Je to úžasné. Výhra, výkon celého mužstva. Parádny deň," zamyslel sa. Strelecky sa presadil prvýkrát od júla 2024, keď roztrepotal sieť v európskom predkole proti Struge. Paradoxne, taktiež hlavou.
"Bol to dobrý, zodpovedný výkon, až na pár chýb. Ale to je normálne, treba sa z toho poučiť, vyvarovať sa im a potom môžeme byť úspešnejší," hodnotil ďalej víťazstvo s Malackami 5:2.
Debut po 24 rokoch
Kucka vyrastal futbalovo v Prievidzi. Ako mládežník podával lopty napríklad v stretnutí s Trnavou. Nielen na tento duel si zaspomínal s novinármi. "Ako malý chlapec som sa tu bavil futbalom, naháňal sa za loptou. Keď som rástol, viac to tu futbalovo žilo. Zápas s Trnavou si pamätám, nebolo to nič príjemné. Fanúšikovia hostí nám hádzali petardy pod nohy. Bolo to divoké (smiech)."
"Snáď ani jeden človek by sa už nezmestil na štadión. Niečo úžasné. Verím, že sa k niečomu takému priblížime a že Prievidza bude stúpať, aby sa to raz vrátilo," želá si trojnásobný majster Slovenska s bratislavským Slovanom.
"Všetci sme snívali o tom, že si tu zahráme (na štadióne, pozn.). Ako žiakom sa nám to podarilo, sem tam nás sem pustili. Potom som sa sem vrátil v druhej lige s Podbrezovou a následne dlhé roky nič. Je to naozaj pekné. Tešil som sa a pripravoval dlho. Užívam si to," netajil radosť.
Celý areál žil Kucom. Klub pripravil pri jeho debute špeciálny merch s tričkami, ale aj dresy do klubového fanshopu. Množstvo detí sa tak vynímalo s podobizňou slovenskej legendy na hrudi.
"Až mi je do plaču. Je to fakt úžasné. Veľká pocta, že som takýmto vzorom týmto deťom. Veľmi si to vážim. Kým sa mi bude dať, budem za Prievidzu bojovať," doplnil už so slzami v očiach viditeľne dojatý.