Talianska reprezentácia si naposledy zahrala na mundiali v roku 2014, keď skončila tretia v skupine s Kostarikou, Uruguajom a Anglickom. Pre krajinu, ktorá najprestížnejší turnaj vyhrala celkovo štyrikrát a za najúspešnejšou Brazíliou zaostáva o jediný titul, ide o úplnú katastrofu. Veď v Rusku, Katare alebo v USA, Kanade a Mexiku sa okrem iných predstavili Island, Wales či Bosna a Hercegovina, ktorá v baráži vyradila výber z Apeninského polostrova vďaka lepšie zvládnutému penaltovému rozstrelu.
Samotný Roberto Mancini zažil vyradenie ešte pred Katarom, keď jeho zverenci v baráži proti Severnému Macedónsku inkasovali v nadstavenom čase. Bývalý hráč Lazia pozdvihol v prvej dekáde tohto storočia Inter Miláno a po šestnástich rokoch s ním získal majstrovský titul. Ďalšie prvenstvá oslavoval aj v Anglicku s Manchesterom City a neskôr s katarským klubom Al-Sadd. Čo sa týka trénerov, Taliansko ich malo vždy kvalitných, aktuálne však rieši skôr kvalitu hráčskeho kádra.
Keď v roku 2006 vyhralo majstrovstvá sveta, za titulom ho ťahali Fabio Cannavaro, Gianluigi Buffon, Alessandro Del Piero, Francesco Totti, Gianluca Zambrotta, Marco Materazzi, Luca Toni či Andrea Pirlo. Na Eure už v jeho kádri nebolo toľko výrazných mien, no aj menej známi hráči dokázali svoju formu dokonale načasovať.
Z reprezentantov navyše vyžarovala obrovská túžba po víťazstve, čo najlepšie dokazuje situácia z penaltového rozstrelu vo finále na londýnskom Wembley. Brankár Gianluigi Donnarumma bol natoľko sústredený, že po chytení Sakovej penalty si vôbec neuvedomil, že už môže začať oslavovať. Séria zápasov bez prehry, ktorá pokračovala aj po triumfe na Eure, sa napokon zastavila na čísle 37. Až tento rok ju prekonalo Španielsko.
Dá sa niečo podobné zopakovať? Určite, ale aj duel s Belgickom (0:2) ukázal, že tentoraz sa bude musieť spojiť viacero vecí naraz. V nominácii popri niekoľkých overených hráčoch nájdeme celý rad futbalistov, ktorí na seniorskej reprezentačnej úrovni neodohrali ani desať zápasov. V Taliansku stále platí, že nastúpiť v národnom drese je obrovská česť, takže sa dalo očakávať, že takmer úplní nováčikovia sa budú chcieť ukázať.
Z hráčov, ktorí ešte len zbierajú skúsenosti, sa ich počas zápasu dostalo na trávnik hneď šesť. Menovite išlo o Diega Coppolu, Giorgia Scalviniho, Alessandra Romana, Issu Doumbiu, Nicola Cambiaghiho a Mohameda Aliho Zomu. Ten ako jediný nepôsobí v najvyššej súťaži, keďže hrá 2. Bundesligu za Norimberg.
Zároveň ide o jedného z desiatich reprezentantov, ktorí pôsobia mimo Serie A. Pri triumfe v roku 2006 tvorili káder Squadry Azzurry výhradne hráči Juventusu, Palerma, AS Rím, AC Milána, Fiorentiny, Lazia, Livorna, Udinese a Interu. O 15 rokov neskôr boli v kádri víťazného tímu z Eura len traja legionári – dvaja vtedy obliekali dres PSG (Marco Verratti a Alessandro Florenzi) a jeden hájil farby Chelsea (Emerson Palmieri).
Napríklad Gennaro Gattuso počas baráže o tohtoročné majstrovstvá sveta povolal päticu hráčov pôsobiacich v zahraničí. Jeho nástupca tak v tomto smere latku výrazne posunul, Talianom to však na body proti červeným diablom nestačilo. Domáci neboli vyslovene horším tímom, loptu mali častejšie na kopačkách, no nevyhli sa dvom fatálnym chybám, ktoré Mika Godts a Dodi Lukébakio dokázali potrestať.
Samozrejme, na veľkú nevôľu tifosi na slávnej tribúne Curva Nord, ktorá na klubovej úrovni patrí fanúšikom Lazia a nachádza sa hneď vedľa plotom oddeleného sektora pre hostí. Po záverečnom hvizde sa k nemu vydali desiatky nahnevaných talianskych priaznivcov. Väčšina z tých, ktorí si našli cestu na štadión v severnej časti "Večného mesta", potom nešetrila piskotom na adresu vlastných hráčov.
Nie že by si nedokázali vytvoriť dobré príležitosti na skórovanie. Len ich nedokázali premeniť, čo sa stalo napríklad aj Nórsku v dueli s Portugalskom. V niektorých momentoch navyše futbalisti v modrých dresoch pôsobili, akoby zaostávali za súčasnými trendmi a spoliehali sa na herné prvky, ktoré fungovali skôr na začiatku minulej dekády. Belgická defenzíva si s nimi preto dokázala pomerne ľahko poradiť a Mark van Bommel si pripísal víťazný debut na lavičke.
Donnarumma medzi tromi žrďami pripomenul svoje lepšie výkony a ani pri jednom z gólov nemal šancu zasiahnuť. Na opačnej strane ihriska sa však jeho spoluhráčom nedarilo. Nepomohol ani príchod Davideho Frattesiho, ktorý mal výborný vstup do tohtoročnej sezóny a skóroval v troch zápasoch po sebe. Spolu s trénerovým menovcom Gianlucom Mancinim (AS Rím) bol jediným hráčom, ktorý vybehol na trávnik domáceho štadióna, keďže nastupuje za Lazio. Niet divu, že sa dočkal vrelého prijatia.
Dostávajte správy o obľúbených tímoch a hráčoch
Prestupy, ohlasy, rozhovory: zapnite si notifikácie na články k obľúbeným hráčom a tímom
V Lige národov A neexistujú jednoduché skupiny. V tej talianskej sa nachádzajú aj Francúzsko a Turecko, ktoré vedie rodák z Kampánie Vincenzo Montella, takže o pikantné konfrontácie nebude núdza. Talianska reprezentácia si potrebuje opäť získať priazeň futbalovej verejnosti, ktorá túži po ďalších úspechoch a na ďalšie sklamanie už nie je zvedavá. Aj preto zostali na štadióne tisíce voľných miest. Vďaka jeho vynikajúcej akustike a povestnej vášni talianskych fanúšikov sa však napriek tomu podarilo vytvoriť skvelú atmosféru.
"Myslím si, že musíme zostať pokojní. Nepriaznivý výsledok nás nesmie rozhodiť. Belgicko má stále silný tím, ktorý nám robil problémy, ale herne sme s ním dokázali držať krok. Zápasy sa skladajú z jednotlivých epizód, ktoré mohli zmeniť ich priebeh. Belgicko si však zaslúžilo vyhrať," povedal Roberto Mancini.