Obdivuhodný výkon pre národný tím, ktorý je v rebríčku FIFA jednoznačne najhorší. Nie však nadlho. V exkluzívnom rozhovore pre taliansku mutáciu Flashscore Správ totiž Roberto Cevoli, hlavný architekt spomínaného počinu, ktorý obletel celý svet, prezradil, že je presvedčený, že môže posunúť s mužstvom latku ešte vyššie.
Vráťme sa o pár dní späť a v prvom rade gratulujeme. Eufória ešte stále nevyprchala, no teraz, keď uplynulo niekoľko dní, čo vám z toho všetkého utkvelo v hlave najviac?
"Obrovské emócie hneď, ako rozhodca odpískal koniec zápasu. Trvalo to niekoľko dní. A potom sme mysleli na to, čo sme absolvovali na celej ceste až sem. Na to, čo sme si povedali s prezidentom, na prvé stretnutia, na všetky tie situácie, ktoré sa nám vybavia, keď sa dejú takéto zázraky. Áno, nazvime ich zázrakmi."
Ako sa vám podarilo presvedčiť svojich hráčov, že San Maríno nemusí byť najslabším národným tímom na svete?
"Prízvukoval som im, že v nich vidím kvalitu. Nevedeli, že sú takí dobrí a podľa mňa sú. Mohli by hrať v Taliansku v rôznych kategóriách. Namiesto toho zostávajú medzi amatérmi a my nechápeme prečo. Asi preto, že na hráčov zo San Marína sa v Taliansku pozerá trochu inak, čo ma mrzí."
Vaši hráči vás teraz považujú za majstra, ale čo ste sa od nich a z tejto skúsenosti naučili vy?
"S veľkou vôľou sa dajú dosiahnuť veľké veci. Niečo, čo som sa naučil už počas svojej hráčskej kariéry, ale oni mi len potvrdili, že to, čo som si myslel, je pravda. Nikdy sa nesmieš vzdať."
Kedy ste si vlastne uvedomili, že môžete zmeniť históriu San Marína a čo bolo kľúčovým momentom?
"Prehra so Slovenskom v prípravnom dueli, ktorý sa hral v júni v Rakúsku. Slováci sa pripravovali na majstrovstvá Európy, na ktorých potom hrali vynikajúco. Prehrali sme 0:4, čo bol výsledok, ktorý sa dal považovať za viac ako prijateľný pre San Maríno. Namiesto toho sme však boli na konci zápasu ja, môj realizačný tím a všetci hráči nahnevaní. Uvedomovali sme si, že sme mohli dokázať viac. Vďaka tomu som si uvedomil, že chlapci chcú urobiť niečo dôležité."
Od prvého momentu ste sa zamerali skôr na mladíkov než na skúsený celok. Myslíte si, že niektorý z týchto mladých hráčov bude môcť ísť v šľapajach vás a jedného dňa hrať v Serii A?
"Myslím, že je tu niekoľko veľmi zaujímavých mladíkov. Sú tu niektorí s ročníkom 2006, sedemnásť či osemnásťroční, ktorí majú neuveriteľné kvality. Neviem, či sa dostanú do Serie A, ale som si istý, že si môžu ľahko vybojovať kariéru v dôležitých kategóriách v Taliansku. Možno v Serii B. Podľa mňa sú tam traja alebo štyria, ktorí na to majú a to ma veľmi teší. Dáva mi to nádej, že budúcnosť reprezentácie San Marína nie je obmedzená tým, čo sme dokázali, ale môže byť ešte lepšia. Podľa môjho názoru sú tu stále veľké rezervy pre rast."
Medzi najzaujímavejšie patria dvojčatá Benvenutiovci, obaja futbalisti tímu Sassuolo Primavera. Synovia Andreu, majstra Európy v behu na 800 metrov z roku 1994?
"Presne tak. Dodal by som ešte jednu vec, aj v nižších kategóriách vo výberoch San Marína do 17 a 19 rokov, sú veľmi zaujímaví mladíci, ktorí neustále robia progres. Nepochybujem o tom, že z nich budú budúci hráči národného tímu."
Čo pre vás znamená byť šéfom národného tímu, akým je San Maríno, ktorý je zložený prevažne z poloprofesionálnych alebo v niektorých prípadoch dokonca amatérskych hráčov?
"Vždy bolo mojím cieľom jedného dňa trénovať reprezentáciu San Marína. Keď sa naskytla príležitosť a zavolali mi, nerozmýšľal som nad tým ani minútu. Myslím si, že trénovať národný tím svojej krajiny je to najlepšie, čo sa trénerovi môže stať, takže som sa tejto šance chopil."
Húževnatosť, nadšenie, serióznosť, tvrdá práca. Vo vašom tíme nič z tohto nechýba. Je to základ pre úspech?
"Áno a je tam aj veľká náklonnosť hráčov k svojej krajine. Zakaždým sa vystavujú nebezpečenstvu a nie je to ľahké, pretože mnohí prichádzajú na tréning po celodennej práci. Je to trochu komplikované, ale oni do toho vždy vložia toľko vášne. S mojimi spolupracovníkmi sme sa na konci každej tréningovej jednotky stretávali v šatni a vždy si hovorili: "Mamma mia, ako dnes opäť trénovali!", pretože vždy trénovali s veľkou túžbou a odhodlaním a v tom bola ich sila."
Je niekto konkrétny, kto vás svojou silou vôle prekvapil viac ako ostatní?
"Nie, naozaj s tým bojujem, pretože všetci sú takto nastavení. Od najmladšieho po najstaršieho. Všetci pracujú s veľkým nasadením, sústredením i odhodlaním. Robia všetko, úplne bežné práce. Niektorí sú grafici, iní skladníci, ďalší študujú na vysokej škole. Niekoľko z nich ešte chodí do školy."
V tomto bode sa však latka nevyhnutne trochu zdvihne. Aký je ďalší cieľ, ktorý chcete dosiahnuť?
"Je jasné, že pri takýchto výsledkoch sú vždy očakávania vyššie, ale je to normálne. Po tom, čo sme dokázali, sa tešíme, že si zmeriame sily s o niečo silnejšími tímami a uvidíme, akú úroveň sme dosiahli. Myslím si, že je to veľká výzva."
Za dva mesiace ste dosiahli viac víťazstiev ako v celej histórii reprezentácia San Marína. Dovoľte mi s nadhľadom sa spýtať, či ste génius, alebo boli tí pred vami neobozretní?
"Určite nie som génius (úsmev). Neviem, či by tí, čo boli predo mnou, boli neobozretní. Teraz sme v krátkom čase vyhrali dva zápasy, ale zásluhy si musia rozdeliť všetci, pretože sme začínali od začiatku. Od príchodu prezidenta Tura, teda pred šiestimi - sedmimi rokmi. Zmenil spôsob myslenia o futbale, vytvoril dôležitú akadémiu pre mladých. Skrátka, určite to nie je len moja zásluha. Predo mnou tu bol napríklad Franco Varrella. Tréner, na ktorého som mal šťastie, keď som hral v Serii B v Reggiane a ktorý je podľa mňa majstrom futbalu. Takže aj on prispel k tomu, aby sa mentalita tohto národného tímu trochu zmenila."
Na záver, kto je váš vzor?
"Carlo Ancelotti. Naučil ma veľa vecí. Snažím sa ho napodobňovať, ale nie vždy sa mi to darí, takmer nikdy! Naučil ma mnoho, najmä v riadení tímu. Bol to nadštandardný kouč a mal som šťastie, že som ho mal na začiatku kariéry. Išlo o jeho prvý rok na klubovej úrovni v Reggiane. Hneď na prvú sme vyhrali titul. Mal taký spôsob vedenia mužstva, aký som už nikdy pri nikom nevidel a nezažil. V žiadnom prípade to nie je náhoda, že dosiahol všetko to, čo dokázal."