Rozprávková bodka bola blízko. Krátko pred koncom prvého polčasu zápasu v Zenici rozvlnil Džeko sieť, celý štadión explodoval nadšením, no radosť z posledného zásahu v milovanom drese mu vzal VAR, pretože na začiatku celej akcie už bola lopta mimo ihriska. Nič sa však nezmenilo – celý večer patril výhradne legende.
Definitívny koniec éry nastal v 63. minúte. Domáci kapitán za ohlušujúceho potlesku fanúšikov Bosny, spoluhráčov aj súperov odovzdal pásku a opustil trávnik. Zatiaľ čo samotný zápas sa skončil remízou, to hlavné sa dialo po záverečnom hvizde. Kolegovia a členovia realizačného tímu vytvorili pre odchádzajúcu ikonu čestnú uličku. Viditeľne dojatý Džeko sa následne na ihrisku zvítal so svojou rodinou.
"Najradšej by som povedal, že je prvý apríl a robím si z vás srandu. Na takéto vtipy som už však príliš starý," usmieval sa po zápase cez slzy súčasný útočník Schalke.
"Odchádzam s pokojom. Zanechávam tím v dobrej kondícii, sú tu mladí chlapci, ktorí sa ešte budú zlepšovať," uviedol bývalý hráč Fiorentiny, Fenerbahçe, Manchestru City, AS Rím, Wolfsburgu či Teplíc.
"Po fyzickej stránke by som síce mohol pokračovať, ale musíme myslieť dopredu. O dva roky sú majstrovstvá Európy, to budem mať 42 rokov. Tím sa musí začať zohrávať už teraz v Lige národov," doplnil na vysvetlenie svojho rozhodnutia uvoľniť miesto nastupujúcej generácii.
Pre Bosnu a Hercegovinu znamená Džeko oveľa viac než len osobu výnimočného futbalistu. Rodák zo Sarajeva, ktorý vyrastal v troskách vojnou zmietanej krajiny, sa stal symbolom národnej hrdosti, dôstojnosti a nádeje na znovuzrodenie. Domovinu okrem iného v roku 2014 ako nespochybniteľný líder doviedol k historicky prvému postupu na MS.
"Nič v mojej kariére sa nevyrovná hrdosti, ktorú som cítil zakaždým, keď som si obliekol tento dres. Bol to môj detský sen," odkázal na sociálnych sieťach s tým, že sa teraz presúva na stranu fanúšikov.
"Vidieť našich ľudí oslavovať v uliciach bol najväčší dar, aký mi futbal dal. A teraz odchádzam šťastný a vďačný za vašu lásku," uzavrel.