Štimac bol plný emócií po triumfe svojho tímu Zrinjski Mostar nad úhlavným rivalom Velezom Mostar, vďaka ktorému sa jeho tím udržal v boji o titul v bosnianskej WWIN Lige. "Na to, aby ste vyhrávali takéto zápasy, je potrebné oveľa viac než len mať kvalitu na ihrisku, pretože sme v tejto sezóne opäť raz hrali proti 14 mužom v poli," poukázal na podľa neho nespravodlivé rozhodovanie arbitrov.
Pre Štimaca a Zrinjski to zatiaľ je úspešná sezóna. Bývalý chorvátsky reprezentant, ktorý s národným tímom získal bronz na MS 1998, prevzal funkciu hlavného kouča minulé leto a tím previedol cez hlavnú fázu Konferenčnej ligy, z ktorej ho v 16-finále vyradil Crystal Palace.
Práca na lavičke mužstva Zrinjski pre Štimaca znamenala návrat do klubového manažmentu po ôsmich rokoch. Zdá sa, že sa držal menej vychodenej cesty, keďže v rokoch 2019 až 2024 bol hlavný tréner Indie a predtým viedol Irán aj Katar. Na otázku, prečo sa rozhodol prijať novú úlohu v tíme z Mostaru, poznamenal:
"Chýbala mi moja práca, ktorú som miloval. Výzva prišla v správnom čase, keď som bol k dispozícii. Nebolo to podobné tomu, čo som robil posledných päť a pol roka pri indickej reprezentácii. Je to úplne iná práca, pretože je na dennej báze, pracujete s hráčmi, môžete oveľa viac ovplyvňovať svoj tím, nápady a všetko, čo máte v hlave. Bol som veľmi nadšený."
Zrinjski teraz pod jeho taktovkou vyhral bosniansky Superpohár a pred koncom sezóny je favoritom aj na zisk tamojšieho pohára. V lige sú deväť kôl pred koncom o deväť bodov za vedúcim Boracom Banja Luka, a hoci ich vyhliadky na titul nie sú najlepšie, Štimac stále verí, že pre klub je to úspešná kampaň, aj keď nezískajú ligový primát.
"Je to pre mňa veľká výzva. Zapísali sme sa do histórie tým, že sme sa kvalifikovali do Konferenčnej ligy a potom sme hrali s Crystal Palace, teda dva fantastické zápasy proti tímu, ktorý má stokrát vyššiu hodnotu ako Zrinjski. Náš tím stojí päť až šesť miliónov a Crystal Palace 550 miliónov. Pre mojich hráčov to bola úžasná skúsenosť, keď boli svedkami toho, že proti nim vlastne môžeme hrať, vytvárať si šance a dostávať ich do ťažkých situácií," priznal a pokračoval:
"A teraz, po tom, ako sme vyhrali Superpohár v Bosne, sme v semifinále pohára. Stále bojujeme a snažíme sa priblížiť k víťazstvu. Je to veľmi úspešná sezóna, a to so zdrojmi, ktoré nie sú veľké, a ťažkosťami, ktorým čelíme, pretože ak ste najlepší tím v lige, tak každý proti vám hrá naplno."
Spomienky na Premier League
Počas svojej hráčskej kariéry sa Štimac ako nekompromisný obranca najviac preslávil pôsobením v Derby County a vo West Hame. Mužstvu Derby pod vedením Jima Smitha pomohol postúpiť do Premier League spolu s takými hráčmi ako Paulo Wanchope, pričom hneď v prvej sezóne v klube dosiahol impozantnú neporaziteľnosť.
Po 84 vystúpeniach počas štyroch rokov nasledoval prestup do Upton Parku, kde sa opäť spojil s Wanchopeom, ale zároveň hral v jednom z najzaujímavejších anglických tímov tej doby. V "zlatej generácii" tímu Hammers, v ktorej Štimac videl vzostup hráčov ako Rio Ferdinand, Joe Cole, Jermain Defoe, Michael Carrick a najmä Frank Lampard.
Keď Štimac hovoril o svojom pôsobení v Anglicku, spomínal s láskou. "Štyri roky v Derby boli najlepšie roky mojej kariéry, pretože v tom období bolo Euro 96 a bronz na MS 1998. V prvej sezóne postup do Premier League s Derby. Do klubu som prišiel po tom, ako odohrali 17 zápasov v sezóne. Keď som prišiel, boli na 17. mieste a môj debut mi vytvoril hrozné spomienky, pretože sme prehrali s Tranmere vonku," vravel a doplnil:
"Ale potom prišlo 20 zápasov bez prehry, na Boxing Day sme doma porazili Sunderland, vyhrali sme 3:1 a dostali sme sa na prvé miesto v lige. Následne sa klub zmenil. Najprv mal v pláne len rekonštrukciu West End na starom bejzbalovom ihrisku, potom prišli nové plány, kúpa pozemku, nový štadión, nový tréningový kemp, progres zo sezóny na sezónu a hranie nádherného futbalu so všetkými skvelými hráčmi."
Štimac pokračoval v spomienkach. "Mali sme fantastické vedenie. V tom čase skvelého mladého asistenta trénera Stevea McLarena. Stevie bol úžasný. Okamžite ste mohli vidieť, že ako kouč to dotiahne veľmi ďaleko, pretože si myslím, že sme boli prvým klubom, ktorý využíval tieto nové technológie a športových psychológov. Mali sme rehabilitačnú miestnosť a bolo vidieť, že prístup asistenta trénera drasticky menil klub a po každej stránke," vyzdvihol McLarena.
"To, že Jim mal v tom čase Stevieho a dôveroval mu, bola pre nás naozaj veľká vec. Potom som bol dva roky vo West Hame, čo k tomu povedať? Hrať v tom čase s mladými chlapcami ako Rio Ferdinand, Frank Lampard, Michael Carrick a ešte mladší Joe Cole, ktorý práve vstupoval do tímu... Jermain Defoe sa k nám pripojil na tréningoch a odohral prvé minúty v tíme. Ale na druhej strane títo takí hráči ako Paolo Di Canio, Trevor Sinclair, teda môj najlepší priateľ z tých čias, boli to úžasné roky. Hrali sme fantastický futbal, očarujúci. Bola radosť sledovať tie zápasy," hovoril Štimac.
Tudorovo "strašné" utrpenie
Jeho najlepšie hráčske časy však boli v reprezentácii. Chorvátsko, ktoré sa v roku 1998 už ako samostatná krajina po rozpade Juhoslávie zúčastnilo na svojich historicky prvých majstrovstvách sveta, vzalo svet útokom. Na ceste do semifinále porazilo Nemecko a Rumunsko, v semifinále prehralo s neskoršími víťazmi z Francúzska a v zápase o bronz porazilo Holandsko. V tíme bolo mnoho vynikajúcich hráčov vrátane Davora Šukera, ale aj obrancu Igora Tudora.
Pre Tudora to bolo v nedávnych týždňoch ťažké obdobie. Po zisku jediného bodu z piatich zápasov Premier League vo funkcii manažéra Tottenhamu bol prepustený z funkcie po vzájomnej dohode. Počas tohto obdobia prišiel aj o otca a jeho bývalý spoluhráč súcití so svojím priateľom a kolegom.
"Prežíva naozaj ťažké obdobie, pretože bol na svojho otca veľmi naviazaný a to, čo sa stalo, bolo nečakané. Aj ja som sa s ním rozprával a vyjadril som mu úprimnú sústrasť a bolo mi ľúto, že som sa nemohol zúčastniť na pohrebe. Bol som s ním však v kontakte aj počas pôsobenia v Tottenhame, pretože Igor bol mojím asistentom, keď som bol hlavným trénerom chorvátskej reprezentácie," priblížil Štimac a doplnil:
"Prijal situáciu a ujal sa práce, ktorá bola v tom čase naozaj ťažká. Niektoré veci nemôžete zmeniť za pár dní, bez ohľadu na to, ako sa voláte a aký ste dobrý tréner, musí to byť to proces. Myslím, že to bolo príliš riskantné. Aby som bol úprimný, neprijal by som túto pozíciu bez toho, aby som sa uistil, že mi dajú pár rokov. Akceptoval situáciu, ktorú vytvoril niekto iný, ale on bol obeťou okolností."
Štimac ešte spomenul: "Vedenie Tottenhamu, ktorý je veľkým klubom s poriadnym zázemím a mnohými priaznivcami, veľmi trpí a odkedy Daniel Levy odišiel, veci sa tam nevyvíjajú dobre."
Chorvátsky lodivod má sebou pôsobenia v rôznych kútoch sveta a prispôsobenie sa životu mimo domova je podľa neho prvoradé pre úspech. Verí, že viac trénerov by si malo rozšíriť obzory a prijať výzvy mimo svojej komfortnej zóny.
"Je dôležité mať schopnosť prispôsobiť sa rôznym kultúram, životným filozofiám, uistiť sa, že ste pripravení zmeniť sa, aby vás ostatní pochopili a prijali. Ak hovoríte po anglicky, zvládnete veci všade. Španielčina, taliančina, francúzština, nemčina - to je všetko pre Európu. A kultúra je podobná, žiadny veľký rozdiel. Na druhej strane však ostatné kontinenty ako Afrika, Ázia, to už je výzva. Napríklad nemeckí tréneri idú pracovať do Iránu a po dvoch mesiacoch odchádzajú, pretože očakávali, že sa im ostatní prispôsobia - takto to nefunguje," vysvetlil.