Na slovenskej hokejovej scéne si spravil meno v drese Liptovského Mikuláša. Žiaril najmä v pamätnom útoku s Jánom Plevom a Marekom Uramom. Traja útočníci s ročníkom narodenia 1974 bavili v druhej polovici 90-tych rokov divákov na Liptove, odkiaľ sa predali na lukratívnejšie adresy.
"Dôležité bolo, že sme si rozumeli aj mimo ľadu. Na ľade sme hrali naslepo. Vedeli sme, čo hráme a kde bude každý z nás. Boli sme kreatívni a aj tréneri nám vedeli vyhovieť. Dali nám voľnosť v útočnom pásme a hoci naša kreativita prevyšovala iné aspekty hry, tolerovali nám to. Diváci mali z našej hry radosť a my sme si to užívali. Marek bol vyložene strelec, Jano to hral viac dozadu. Ja som bol niečo medzi nimi, dával som góly aj prihrávky," povedal Plch v rozhovore pre TASR.
Vysokú produktivitu ukázal aj v dresoch Košíc a Popradu, no výraznejšieho tímového úspechu sa dočkal až počas svojej jedinej sezóny vo Zvolene. V ročníku 2000/2001 opanoval so 79 bodmi bodovanie základnej časti, jeho tímoví spoluhráči Richard Šechný a Petr Vlk boli hneď za ním. Najmä však pomohli Zvolenu k historickému titulu.
"Z môjho pohľadu to bol jeden z najlepších ročníkov. Cieľ klubu bol jednoznačný - zvíťaziť. Bol to prvý zvolenský titul, ktorý bol vyústením veľkého záujmu vtedajších funkcionárov Zvolena, najmä pánov Mráza a Vávru. Som rád, že to vyšlo. Od začiatku bolo vidno, že klub ide za tým. Mali sme skvelé podmienky a veľmi silný tím. Bolo v ňom niekoľko kvalitných Čechov a veľmi dobrých Slovákov. Rád na to spomínam," hovorí Plch pri spomienke na úspešné finále proti Trenčínu.
Počas desiatich sezón odohral v slovenskej lige vyše 400 zápasov a držal si priemer takmer bod na zápas. Solídne čísla mal aj v najvyššej českej súťaži, no na veľkú reprezentačnú akciu sa nedostal. Na menších turnajoch a v príprave odohral v drese Slovenska celkovo 32 zápasov, strelil päť gólov.
"Reprezentácia mala v tom čase veľa kvalitných hráčov a tá konkurencia bola obrovská. Veľká bola už na turnajoch počas sezóny, už tam bolo vidieť veľkú kvalitu. O jeden post bojovalo 8-10 hráčov. V tom období viedli reprezentáciu tréneri Ján Filc a František Hossa a môžem povedať, že boli korektní," uviedol.
"Mužstvo vždy skladali podľa najlepšieho vedomia a uvedomovali si, že nesú zodpovednosť. Z mojej strany tam nikdy žiadna zatrpknutosť nebola ani nie je. Zo zrazov, na ktorých som bol, viem, že v reprezentácii bola vtedy úžasná partia a veľa zábavy," doplnil. Vo veku 27 rokov sa rozhodol pre prvé zahraničné pôsobisko.
"Na stole som mal ponuku z Fínska, záujem mal aj Zvolen. V Znojme však hral môj výborný kamarát Marek Uram a on to vlastne celé spískal. Dotiahol ma tam a podpísal som zmluvu na dva roky. Napokon to splnilo moje očakávania, ale dnes by som rozmýšľal inak a asi by som vyskúšal severskú cestu," tvrdí Plch.
"V Znojme bol finančne zabezpečený majiteľ, ktorého to bavilo. Za postup do play-off sme aj s manželkami išli na Maldivy. Klub bol na českú extraligu stabilizovaný, financie boli porovnateľné s tými v severských ligách," prezradil.
Po dvoch rokoch v Česku sa vrátil do slovenskej ligy. Po zastávkach v Žiline a Slovane Bratislava sa mu zapáčila vízia Liptovského Mikuláša, ktorý túžil po úspechu. Prišla však výluková sezóna 2004/2005, počas ktorej sa nehrala NHL. Z toho ťažili niektoré kluby, ktoré získali elitných slovenských hráčov.
Liptovský Mikuláš vypadol v prvom kole play-off a vtedy sa rozhodol pre krok, ktorý napokon ovplyvnil jeho život na ďalšie dve dekády. Podobne ako množstvo slovenských hokejistov v tom období, aj Plch považoval Francúzsko za zaujímavú destináciu na dohratie kariéry.
"Povedal som si, že to idem na rok skúsiť. Od iných hráčov som mal informácie, že sa tam hrá menej duelov a to mi predĺžilo kariéru. Sezóna nebola až taká únavná a to, čo som mal natrénované zo Slovenska, mi v pohode stačilo. Medzi sezónami som si užil leto na Slovensku. Menšia nevýhoda bola kvalita ligy. Dôležitý však bol osobný život, ktorý sa nám tam podarilo vybudovať. V rodine som vždy mal a mám veľkú oporu. Cítim veľkú vďačnosť voči manželke,“ poznamenal Plch.
Z jednej plánovanej sezóny sa však stalo 15 a ani nimi sa Plchove francúzske dobrodružstvo neskončilo. Naopak, po hráčskej kariére prešiel na trénerskú. Akoby tým kopíroval dráhu svojho otca, ktorý bol najskôr bývalý obranca a tiež sa stal neskôr trénerom.
"Nebolo to plynulé. Keď som v roku 2016 končil s hráčskou kariérou, mali sme aj B-mužstvo, ktoré hralo 4. ligu. Bol som tam šéftréner mládeže, dva roky som mal na starosti progres tímu. Medzičasom A-mužstvo skrachovalo a my sme sa stali prvým mužstvom. Musím vyzdvihnúť veľkú podporu mesta, ktoré povedalo, že sa s tým popasuje spolu s nami," spomínal.
"Cieľ bol postup do 3. ligy a do piatich rokov účasť v najvyššej súťaži. Postupne sme sa dvíhali ligami a druhú najvyššiu súťaž sme vyhrali pred tromi rokmi. Federácia si však dala podmienky, za akých môže tím postúpiť do najvyššej súťaže a jednou z nich je aj druhá ľadová plocha. A to je problém, keďže tú nemáme. Mesto ju však chce postaviť," nadviazal Plch.
V auguste 2025 sa po lete, ktoré tradične strávil v Liptovskom Mikuláši, vybral na svoju 21. sezónu vo Francúzsku a deviatu v pozícii trénera Epinalu.
"Snažím sa robiť progres v trénerských prvkoch a prinášať moderný hokej. Sme jeden z mála tímov ligy, ktorý hrá kombinačne. Hráči, ktorí prichádzajú do druhej francúzskej súťaže už musia mať lepší hokejový životopis než v minulosti. Švédski či fínski hráči chodia k nám z lepších líg, už nemôže prísť hocikto. Na ich výbere si dávame záležať a aj preto sa počas sezóny u nás vymení iba málo hráčov. Mrzí nás, že počas leta odišiel jeden z našich najlepších hokejistov Dominik Fujerík, ktorý sa vrátil domov do Martina," vraví Plch.
Epinal patrí k menším francúzskym mestám, má len vyše 30-tisíc obyvateľov, no tamojší hokejový klub má zázemie na vysokej úrovni.
"V klube som spokojný. Umožňuje mi napredovať a ísť s dobou. Sledujeme moderné technológie, robíme rozbory. Od tejto sezóny už budeme mať kondičného trénera špeciálne pre A-mužstvo a bude sledovať jeho pripravenosť. Snažíme sa. Veľa sa nacestujeme, no ani v tomto smere sa nemáme na čo sťažovať. Máme moderný dvojposchodový autobus, ktorý má na dole komfortné sedadlá a hore lôžka," dodal Ján Plch.