Žilinský rodák opustil Slovensko po edícii 2013/14 ako šestnásťročný a vybral sa do cudzej krajiny. Hlavne začiatky boli náročné. "Do Nórska som sa dostal preto, že môj otec so strýkom tam pracovali a oni ma vytiahli skúsiť niečo nové. Keď som prišiel, nevedel som po anglicky a už vôbec nie po nórsky," hovorí Macek.
"Hlavne strýko mi všetko prekladal. Niekedy chodil dokonca do kabíny, aby som vedel aspoň základy toho, čo tréneri chcú. Bol som jediný cudzinec v tíme, inak tam boli výlučne domáci. Komunikácia teda bola na začiatku to úplne najťažšie," pokračoval.
Ako čas plynul, Macek na sebe pracoval aj v tomto ohľade. "Keď som odišiel zo Slovenska, tak po anglicky som sa vedel akurát tak pozdraviť a po nórsky nič. Hneď som sa však začal učiť angličtinu a potom som začal aj s hodinami nórčiny, čiže som sa postupne naučil," nechal sa počuť.
Slovensko - Nórsko (12:20)
Okrem jazykov a hokeja sa musel zdokonaliť aj v ostatných životných výzvach. "Začal som sa starať sám o seba. Bol tam otec aj strýko, ale neboli sme stále spolu, keďže ja som mal školu a hokej, on prácu. Naučil som sa byť sebestačný. Dalo mi to nesmierne veľa. Veľa času som trávil so spoluhráčmi."
Macek sám hovorí, že ak by neodišiel do Nórska, možno by nehral hokej. "S odstupom času to beriem tak, že keď som bol na Slovensku, tak som rozmýšľal, že skončím. V doraste som veľa nehrával. Preto som aj chcel zmenu a tá prišla v správnom čase," hovorí.
Rodák spod Dubňa na severe Európy hrával za Manglerud. Sedemnásťkrát nastúpil za prvý tím, predtým žiaril ako mládežník. V edícii 2015/16 sa stal najproduktívnejším hokejistom svojho tímu v kategórii U18, nazbieral 92 bodov za 41 zápasov vrátane play-off. Ročník 2017/18 mu vyniesol v U20 dokopy 78 bodov za 45 vystúpení.
"Stretol som jedného trénera, vďaka ktorému stále hrám hokej profesionálne. Veľmi mi pomohol. Celkovo ale v Nórsku boli okolo mňa ľudia, ktorí mi dali veľmi veľa a pomohli mi. Mal som určite šťastie na ľudí. Dá sa povedať, že všetci mi chceli pomôcť, aby som bol lepší hokejista."
"V tom by som možno videl najväčší rozdiel v tom, čo som zažil na Slovensku a v Nórsku. Nehovorím, že tu tréneri nechcú pomôcť, to určite nie, ale tam to bolo možno aj tým, že som bol jediný cudzinec, tak preto mi pomáhali ešte o niečo viac. Stretol som ľudí, vďaka ktorým stále hrám hokej," zamýšľal sa Macek.
Po štyroch rokoch sa vrátil na Slovensko. Sezónu odohral za Dubnicu, potom bol štyri roky súčasťou Žiliny v Tipos SHL. Prvú šancu medzi elitou mu dala Banská Bystrica, predošlé dve kampane absolvoval za Zvolen, kde pokračuje aj vo vydaní 2026/27.
Stále však ťaží aj z toho, čo sa naučil v Nórsku. "Ak by som to mal porovnať z mládeže, tak Nóri viac dbajú na fyzickú pripravenosť. V posilňovni pracujú tvrdo. Keď som prišiel, tak som iba pozeral aké váhy dvíhajú tí chalani vo veku 15 alebo 16 rokov," prezradil.
Prvé seniorské skúsenosti zbieral v najvyššej nórskej lige. "S mužmi som trénoval už aj skôr, ale neodohral som tam veľa zápasov. Navyše Manglerud bol v tom čase poloprofesionálny klub, niektorí hráči chodili do práce a hrali na chvoste tabuľky," vyjadril sa.
Jeho asi najslávnejším spoluhráčom počas nórskeho pôsobenia bol obranca Ole Julian Bjørgvik-Holm, ktorý je až o štyri roky mladší ako Macek, ale už vtedy ukazoval potenciál. Nakoniec si ho počas draftu 2020 do NHL vybral z 5. kola na 145. mieste Columbus Blue Jackets. "Už vtedy bol šikovný, hrával za starších," doplnil Macek.