"Ešte máme tréning, takže finálnu nomináciu urobíme až po ňom. Uvidíme, aký bude zdravotný stav hráčov a podľa toho sa rozhodneme. Otáznikov tam je niekoľko, takže uvidíme. Samozrejme, že už niečo v hlave máme, ale zdravotný stav nám povie, akým smerom sa to bude vyvíjať,“ informoval tréner SR.
Országh v príprave na MS nahradil na striedačke Slovenska chorého Craiga Ramsayho, ako hlavný tréner sa na šampionáte predstaví po prvý raz. "Cítim sa zatiaľ úplne normálne. Viac menej som stále v tom, že idem zo dňa na deň. Čaká nás tréning, potom finálne rozhodnutie. Možno nejaká nervozita bude, ale u mňa až niekde pred zápasom. Zatiaľ to beriem ako fakt.
Teším sa, je to pocta, na druhej strane obrovský záväzok. Ale viac menej je to tak, ako to mám pred každým zápasom. Trošku cítim nervozitu, ale keď sa začne hrať, už ma to pohltí, už nad ničím iným nerozmýšľam. Len nad tým, čo sa deje na ľade. Predpokladám, že to bude rovnaké.“

Štyridsaťsedemročný kouč má na Švédsko skvelé spomienky, ako hráč získal na MS v roku 2002 zlatú medailu. "Bolo by pekné, keby sme si oživili aj nejaké spomienky na Göteborg, ale uvidíme. Bude tam veľmi veľa práce, je to náročný turnaj nielen pre hráčov, ale aj realizačný tím. Súboje idú v rýchlom slede, takže čas na nejaký sentiment, alebo spomienky nebude. Všetko bude všetko o práci.“
Országh má k dispozícii omladený tím, viacero opôr nemôže reprezentovať z rôznych dôvodov. "Je tu rýchlosť, dravosť. Máme mladých chlapcov, ktorí sú hladní po úspechu, sú hladní posunúť sa niekde ďalej. Či už sú to chalani zo slovenskej ligy, poprípade českej extraligy a ktorí na majstrovstvách sveta ešte neboli. Už len to, že veľa chalanov prvýkrát cestuje na MS, je záväzok," vraví šéf slovenskej striedačky.
"Mužstvo je možno trošku neskúsené, ale chceme, aby sme v každom zápase odovzdali všetko čo máme, aby sme z chalanov dostali maximum a mohli si po šampionáte povedať, že nielenže sme makali, ale aj niečo dosiahli. Nebudem konkrétny, aké by to malo byť umiestnenie, ale aby sme sa po MS vedeli všetci pozrieť do zrkadla a povedať si, okej, to bolo maximum, čo sme tam nechali," uzavrel Vladimír Országh.