Považania otvorili súťažný kolotoč víťazstvom nad Lehotou pod Vtáčnikom (2:1), no nastolený trend dlho neudržali. "Prišiel smolný zápas v Petržalke, ktorý sme nezvládli. Boli sme celý čas lepším tímom, no po vlastnej chybe sme prehrali 0:1," vracia sa myšlienkami niekoľko týždňov dozadu Dušan Kucharčík.
V meraní síl na pravom brehu Dunaja si so spoluhráčmi zrejme pohnevali šťastenu. "Rovnako nás mrzí duel s Banskou Bystricou, kde sme inkasovali červenú kartu a napokon aj gól z takmer poslednej akcie stretnutia. Postupom času nastalo štádium, keď sme chceli a istým spôsobom už aj museli. Možno práve preto to nešlo," zamyslel sa dirigent zadných radov v rozhovore pre oficiálny web súťaže.
Ničomu nepomohla ani nečakaná prestávka spôsobená virózou v kabíne, pre ktorú museli odložiť rovno dve konfrontácie. "Desať dní sme spolu vôbec netrénovali, čo takisto zohralo celkom podstatnú rolu. Po pauze nás čakali Malženice, opäť veľmi nešťastný zápas. Vyhrávali sme 1:0, mali šancu navýšiť náskok, ale tutovka zostala nepremenená. Nasledoval brejk na opačnej strane a bolo vyrovnané. Tento moment nás zlomil a už sme s tým nedokázali nič spraviť," priznal s odstupom času defenzívny pilier mužstva.
Koncom septembra vedenie na nepriaznivý vývoj zareagovalo. Petra Jakuša nahradil v pozícii šéfa lavičky český odborník František Šturma. "Zmena vždy prinesie nejaký impulz, tento bol veľmi pozitívny. Každý tréner má nejaký rukopis. Snažíme sa plniť to, čo nám káže. Zatiaľ to má úspech. Teda až na súboj proti Pohroniu," vraví skúsený 31-ročný stopér.
Október vyšiel Považanom viac ako slušne. Šesť vystúpení premenili na jedenásť bodov, čo vyústilo v posun na ôsmu priečku tabuľky. "Každý si vstúpil do svedomia, začal sám od seba a v niečom pridal. Možno sme nezačali hrať pekný futbal, ale zato účelový. Vyhrávali sme osobné súboje, v tomto aspekte je Považská Bystrica silná," uvedomuje si Kucharčík.
Minulú sezónu zakončil tím zo severu Slovenska na štvrtom mieste rebríčka. Cez leto vedenie klubu deklarovalo snahu nepodliezť túto latku. "Prvá polovica jesene bola dole, druhá zasa hore – to nás vystihuje asi najviac. Verím, že už zostaneme čo najvyššie a zo zostávajúcich troch zápasov pred zimou vyťažíme maximum. Máme pred sebou dva domáce duely a oba chceme zvládnuť," netají niekdajší obranca Liptovského Mikuláša.
Označiť ho pokojne možno za železného muža. Od 18. marca 2025 vynechal úplné minimum hracieho času. "Vyhovuje mi to. Priznám sa, že občas toho mám dosť, ale vždy je lepšie hrať ako trénovať," nesťažuje sa Kucharčík, ktorého výkony boli nedávno ocenené, keďže sa stal súčasťou najlepšej jedenástky predchádzajúceho ročníka. "Či pomýšľam na zopakovanie tohto úspechu? Možno niekde v kútiku duše. Nie je to o osobných štatistikách, prvoradé pre mňa je, aby sa darilo mužstvu," dáva do popredia kolektív.
Hoci žilinský odchovanec a bývalý mládežnícky reprezentant patrí medzi najlepších futbalistov na trávnikoch druhej najvyššej súťaže, medzi slovenskou elitou si zatiaľ nikdy nezahral. "Už príliš nesnívam, keďže mám svoj vek. Neviem, či som zaujímavým hráčom pre ligové kluby, ale prípadná ponuka by ma určite potešila," skromne uzatvára.