Spoločne s Chárom sa novými členmi prestížnej spoločnosti stali aj Joe Thornton, Alexander Mogilnij, Duncan Keith, Brianna Deckerová, Jennifer Botterillová a v kategórii Stavitelia aj Jack Parker a Daniele Sauvageau. Lidström bol v roku 2008 prvý európsky kapitán, ktorý doviedol tím k zisku Stanley Cupu. Druhým sa o tri roky stal práve Chára. Obaja patrili k špičke medzi obrancami, hoci ich štýly boli rozdielne. Rodák z Trenčína spomenul vo svojej ďakovnej reči viacerých velikánov hokeja, ale aj iných športov.
"Mal som veľké šťastie, že som mohol sledovať Michaela Jordana v 90. rokoch a Lancea Armstronga v roku 2000. To bolo veľmi inšpirujúce. Ale pokiaľ ide o hokejistu, ktorý ma skutočne inšpiroval, aj keď som vedel, že som úplne iný hráč, bol to Nick Lidström. Vždy som sa snažil implementovať niektoré z jeho schopností do svojej hry. Takže ďakujem, že si tu," vyhlásil.
Vyzdvihol aj svojich spoluhráčov z Bostonu Bruins, s ktorými v roku 2011 vyhral Stanley Cup. "Počas tej sezóny sme mali skvelú partiu hráčov, ktorí sa nechceli navzájom sklamať. Obetovali sme svoje telá. Každý poznal svoju úlohu, postavili sme sa jeden za druhého a odmietali sme sklamať spoluhráča," poznamenal Chára.
Najnovší členovia HHOF absolvovali počas predĺženého víkendu viacero sprievodných akcií súvisiacich s ich inauguráciou. V zápase Toronto - Carolina vhodili čestné buly a jednou z tradičných aktivít bola aj diskusia s fanúšikmi. Chára priznal, že telefonát o uvedení do HHOF ho zastihol na dovolenke v Thajsku. Oznámil mu to legendárny útočník Johnny Bucyk. Neskôr telefonoval aj so šéfom HHOF Lannym McDonaldom.
"Prvý, kto mi volal, bol John Bucyk, po ňom Bobby Orr. Z takých telefonátov onemiete a všetko sa vám spomalí ako vo filme. Uvedomíte si, že vám volajú tí, ktorí tu hrali dlho pred vami a pre hokej urobili veľa. Zároveň sú to skvelí ľudia. Keď sa telefonát skončil, tak som si len sadol a premýšľal o živote. Nielen o hokeji, ale aj o tom, čo znamená byť súčasťou takej komunity. Malo to pre mňa naozaj výnimočný význam," priznal Chára.
V debate s fanúšikmi si spomenul na leto 2006, keď sa po pôsobení v New Yorku Islanders a Ottawe stal neobmedzeným voľným hráčom a rozhodol sa podpísať päťročnú zmluvu s Bostonom. "Pred 20 rokmi hráči nemali možnosť preskúmať si mestá a kluby tak, ako to môžu urobiť dnes. Teraz si môžu pozrieť zázemia klubov, absolvovať pohovory, spoznať prostredie, ľudí a hráčov," vravel Chára a doplnil:
"Môj agent mi vtedy povedal: 'Musíš byť pripravený a rozhodnúť sa rýchlo, pretože na poludnie sa otvára voľný trh a nevieme, čo dostaneme. Zavolajú a priletí ponuka.' Pamätám si, že sme s manželkou sedeli na posteli a uvažovali nad tým, kam asi pôjdeme."
Reč prišla aj na pôvod čísla jeho dresu: "Keď ako 19-ročný hráč prídete do tímu, nemôžete hovoriť do toho, s akým číslom budete hrať. Začal som s číslom 53 a neskôr som si povedal, že pre defenzívnejšieho obrancu bude lepšia trojka. Potom som však prišiel do Bostonu a tam bolo toto číslo obsadené. Tak som si vybral 33."
Chára sa stal len tretím hokejistom v HHOF, ktorý sa narodil a vyrastal na Slovensku. Pred ním sa do Hokejovej siene slávy Toronte dostali aj útočníci Peter Šťastný a Marián Hossa. Spomedzi slovenských rodákov sú jej členmi aj Stan Mikita a novinár George Gross.
"Je to až neuveriteľné. Sme malá krajina, ktorá má v porovnaní s inými hokejovými krajinami málo obyvateľov. Keď vyrastáte v malom slovenskom mestečku Trenčín, o takýchto nociach sa vám nesníva. Snívate o kúsku ľadu, ktorý sa neroztopí skôr, než skončíte tréning, snívate o tom, že nájdete hokejku, ktorá nie je zlomená, alebo korčule, ktoré vám ešte pár rokov vydržia," pokračoval Chára, ktorý sa na diaľku špeciálne poďakoval slovenským fanúšikom za podporu v medzinárodných zápasoch.
V decembri 2020 sa dohodol na zmluve s Washingtonom a v septembri 2021 sa vrátil do NY Islanders. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2022 a do HHOF ho prijali v najskoršom možnom termíne. Medzičasom sa už stal aj členom Siene slávy IIHF a aj členom Siene slávy slovenského hokeja. Klub Boston Bruins, v ktorom strávil 14 sezón, slávnostne vyvesí jeho dres s číslom 33 pod strop TD Garden. Stane sa 13. hráčom, ktorého klub poctí týmto spôsobom. Ceremoniál sa uskutoční 15. januára.
Chára strávil v Bostone 14 sezón (2006 až 2020) a počas celého pôsobenia v tíme zastával funkciu kapitána. V roku 2011 priviedol Bruins k zisku Stanleyho pohára. Za Boston odohral dokopy 1 680 zápasov, čo je historický rekord medzi obrancami. V roku 2009 získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu sezóny, o dva roky pridal do zbierky aj Mark Messier Leadership Award pre najlepšieho lídra súťaže.
Šesťkrát si zahral v Zápase hviezd NHL. Profiligovú kariéru ukončil v roku 2022 ako hráč New Yorku Islanders. K momentom, ktoré definujú jeho hokejovú výnimočnosť, patrí aj prvenstvo v súťaži o najtvrdšiu strelu. V súťaži zručností počas Zápasu hviezd NHL v roku 2012 v Ottawe vystrelil puk rýchlosťou 175 km za hodinu, čo je dodnes platný rekord NHL. K črtám jeho hokejovej osobnosti patrí aj mimoriadna tréningová morálka. O jeho fyzickej sile sa presvedčilo mnoho tvrdých hráčov NHL a Chárove tréningové dávky sa stali legendárnymi.
V lete 2026 plánuje dať symbolickú bodku za hráčskou kariérou exhibičným zápasom v Trenčíne. Zúčasniť by sa ho malo viacero zvučných mien vrátane zahraničných hviezd. Chára o akcii informoval v auguste a z očakávaných hráčov zatiaľ prezradil iba meno Davida Pastrňáka.