Chára vo svojom prejave priamo pred zrakmi vypredanej arény ďakoval rodine, fanúšikom, spoluhráčom a všetkým, ktorí sa podieľali na jeho ceste. Boston nazval svojím domovom. V organizácii pokračuje už mimo ľadu, nakoľko sa stal poradcom a mentorom pre hokejové operácie.
Krátko po skončení ceremoniálu poskytol na zhruba desaťminútovom tlačovom brífingu prvé vyjadrenia. "Nemám slovo, doslova. Je to jedna z vecí, ktorú si koľkokrát predstavujete. Keď však na to príde, je to ešte lepšie a krajšie. Sú vo mne obrovské emócie a pocit zadosťučinenia," hovoril Chára.
Vysoký bývalý obranca bol viackrát na pokraji toho, aby sa rozplakal. Slzy dokázal udržať na krajíčku. "Priznávam, bol som naozaj veľmi blízko, aby som naplno vypustil emócie. Počas kariéry som robil to, čo milujem. Hral som hokej. Pri takýchto momentoch si uvedomíte, čím všetkým ste si prešli," nechal sa počuť.
"Vyradenie dresu neberiem ako ukončenie jednej kapitoly, pretože som stále súčasťou Bruins. Bolo to skôr niečo ako pokračujúci proces, aj keď už po kariére hokejistu," tvrdí. Od novinárov dostal okrem iného otázku, prečo sa nezapojil do ťahania šnúr pri vyvesení dresu. Tejto úlohy sa chopili jeho tri deti.
"Pre mňa je to jednoduché. Pre mňa je najväčšia cena moja rodina. Povedal by som, že mám väčšiu radosť z toho, ako sa na nich pozerám, ako keby som to mal robiť ja. Rodina, hlavne moja manželka, pre mňa urobili veľmi veľa. Sú to veci, ktoré nevidíte, keď sledujete iba hokej," konštatoval.
Svoje skúsenosti chce Chára odovzdávať ďalej na novej pozícii. "Milujem byť súčasťou klubu a byť v blízkosti tímu. Snažím sa pomôcť mladším, ale zároveň sa stále učím aj ja. Cítim sa vďačný za túto príležtosť, že tu stále môžem byť a chcem pomáhať, ako viem," povedal.
Aj keď to už v posledných dňoch niekoľkokrát spomínal, opäť sa dostal k téme svojho príchodu do Bostonu v roku 2006. "Trh bol stresujúcejší ako teraz, museli ste reagovať v sekunde, niekedy ste nevedeli, do čoho presne idete, ale spravil som si úlohu s agentom a zvolil som si Boston, pretože tím sa chcel zlepšovať."
"Bol to klub z "Original Six", čo bolo pre mňa dôležité a milujem Boston ako mesto samotné. Dávalo mi to zmysel. Teraz môžete overiť a si zistiť veci o zázemí a všetkom, no vtedy ste to buď zobrali, alebo podpísali niekoho iného. Išiel som bod po bode, odfajkol som si veci a rozhodol som sa," pokračoval.
"V tom čase to bol risk, ale ukázálo sa to ako najlepšie rozhodnutie, ktoré som v hokejovom živote urobil," doplnil Chára. Vrátil sa aj k svojej motivácii, ktorou vždy bolo ukázať to najlepšie zo seba priamo na ľade. Priznal, že to súviselo aj s jeho náročnými začiatkmi, keďže veľakrát mu tréneri neverili a musel sa pretĺkať náročnou cestou.
"Dopredu ma hnal strach zo zlyhania. Nie v takom zmysle, že by som si neveril alebo sa bál. Vždy som sa snažil vydať zo seba to najlepšie, chcel som vyhrať každý zápas. Odkedy som sa dostal do NHL, tak som vedel, že musím niečo dokázať a vytvoriť. Premenilo sa to do toho, že som vždy chcel byť najlepší," dodal.