Odkedy oslavoval Stanley Cup, fanúšikovia Colorada skôr dúfajú. Boli by radi, keby sa ich švédsky idol vrátil. Už jedenásť sezón sú zvyknutí na to, že chlapík s číslom 92 na chrbte pripravuje góly a nahráva na ne a s pribúdajúcim časom sú Avalanche čoraz konkurencieschopnejšími. Nakoniec sa naozaj dostali k hokejovému cieľu aj s Landeskogom. Dva roky predtým sa však veci zmenili, aj keď neboli tak viditeľné...
Celý smutný príbeh sa začal v septembri 2020, v sérii Colorada s Dallasom. Úplne nevinná zrážka v rohu klziska s korčuľou spoluhráča Calea Makara spustila sériu, v ktorej sa nálady striedali ako na hojdačke. Ostrý nôž prešiel cez výstroj a rozrezal koleno.
Landeskog zápas nedohral. Avalanche si aj bez svojho kapitána vybojovali rozhodujúci siedmy stret. V ňom bez lídra produktivity padli a vo finále Stanleyho pohára sa predstavili Stars. Vysnívaná trofej Colorada prišla o dva roky neskôr, ale to už Landeskog často nastupoval so sebazaprením.
Andy Murray mu otvoril oči
Švéd sa dlhých päť sezón snaží vyliečiť poškodené koleno. Podstúpil tri operácie vrátane jednej veľmi rozsiahlej, ktorá zahŕňala transplantáciu chrupavky. Tá sa uskutočnila vlani v máji, dva roky po jeho doteraz poslednom dueli.
"Prešiel som si pomerne ťažkým až náročným obdobím. A keď nemáte čo robiť, pozeráte rôzne dokumentárne filmy. Padol mi do oka príbeh Andyho Murrayho "Resurfacing". Keď som to videl, mal som pocit, že takto sa cítim ja," hovorí v čerstvo natočenej minisérii.
"Andy chcel hrať tenis na svetovej úrovni, ale jeho bedrá boli proti. Postupne sa pustil do niekoľkých malých zákrokov, ktoré nepriniesli žiadne veľké zlepšenie. Potom sa odhodlal na veľký "resurfacing".
Manželke Melisse som niekoľkokrát povedal, že to musí vidieť aj ona. Bolo ťažké vysvetliť ako sa cítim niekomu inému, ale dokázal som vnímať všetko, čo Murray hovoril," prezrádza Landeskog. Následne sa sám rozhodol podstúpiť vážnu operáciu.
V aktuálnej sezóne predsa len prišlo k posunu. Švédsky hokejista si občas obuje korčule a na tréningy nastupuje v bezkontaktnom drese. Je tu nádej. O hokeji však dnes hovorí úplne inak.
"Stále milujem tento šport, ale v posledných troch rokoch boli obdobia, keď som nevidel ani jeden zápas. Celé mesiace som nechcel mať s hokejom nič spoločné. Aj keď som na papieri stále kapitánom Avalanche a chcem chlapcov podporovať, nechcel som ho sledovať. Odcudzilo sa mi to," hovorí veľmi úprimne. Hokej bol pre bývalú dvojku draftu prvou láskou, tak ako pre väčšinu hráčov NHL.
"Okrem niekoľkých malých letných brigád je to aj jediná práca, ktorú som kedy mal. Zároveň je to vášeň, ktorá sa ako niť tiahne celým mojím životom. Vôbec som si neuvedomoval, čo pre mňa znamená byť zdravý a schopný hrať," pokračuje a spomína na časy, keď bezstarostne brázdil ľad arény, strieľal góly a zbieral asistencie.
Averziu strieda vášeň
Po období strávenom s lekármi a fyzioterapeutmi namiesto na ľade sa jeho pohľad mení. "Dnes hovorím, že hokej je len niečo, čo robím. Nie je to to, kým som. Zrazu sa otvorila veľká diera. Stratil som vášeň, začal mať averziu," zamýšľa sa.
Existuje nejaká nádej na návrat? Landeskog má 32 rokov a vzhľadom na svoj talent a schopnosti by bol stále platným hráčom. "Dúfam, že príde deň, keď v sebe opäť pocítim túžbu. Je ľahšie, keď cítim, že robím pokroky, že som na tom lepšie fyzicky. Čoraz viac mám pocit, že chcem sledovať zápasy a vidieť, ako sa darí mojim kamarátom v lige a ako sú na tom v tabuľke. Stále to však je ako na hojdačke," dodáva.
Miniseriál "A Clean Sheet" sa tak pre neho stal spoveďou, ktorá mu pomáha utriediť si myšlienky a motivuje ho do budúcnosti. S režisérom AJ Oscarssonom si k sebe našli cestu a z profesionálneho kontaktu sa stalo veľmi dôverné priateľstvo.
"Väčšinou sme len on a ja, sedíme a nechávame plynúť naše myšlienky. V mnohých ohľadoch sa to pre mňa stalo terapiou, hoci teraz mám aj ďalšieho terapeuta, ktorého si veľmi vážim. Samozrejme, boli ťažké situácie, keď som mal chuť to zastaviť a vypnúť kameru. Ale keď som kývol na natáčanie dokumentu, cítila som, že to zvládnem."
V jednom zo svojich monológov Landeskog hovorí o tom, že by mohol byť inšpiráciou pre niekoho iného, tak ako sa on inšpiroval Andym Murraym. "Navyše mám deti, ktoré sú teraz v zlatom veku, majú štyri a päť rokov a sú úplne úžasné. Je však ťažké vysvetliť im, čo sa deje. Takže chcem mať dokument, ktorý si budú môcť pozrieť, keď budú starší a naozaj to pochopia," vraví.
Švédsky hokejista sa možno ešte vráti do hokejových arén a možno si opäť oblečie dres Avalanche. Zatiaľ však odmieta dať akúkoľvek definitívnu odpoveď. "Nie je to len o tom, či budem ešte hrať, alebo pôjdem do dôchodku. Jednoducho to nie je také jednoduché. Snažím sa zo všetkých síl zostať pozitívny a optimistický. Už je to dávno, čo som nehral, ale nevzdávam sa tak ľahko," uzavrel.