Hall, prezývaný Mr. Goalie, pôsobil v NHL v tímoch Detroit, Chicago a St. Louis v rokoch 1952 až 1971. Rodák z kanadskej provincie Saskatchewan je považovaný za prvého brankára, ktorý v čase, keď gólmani chytali prevažne postojačky, pri zákrokoch klesal na kolená. Strely navyše kryl bez masky, čo bolo v tom období bežné.
Prvý Stanley Cup získal Hall ako náhradník v roku 1952 s Detroitom ešte predtým, než nastúpil na svoj prvý zápas v NHL. O deväť rokov neskôr už vychytal triumf v elitnej súťaži pre Chicago. Conn Smythe Trophy pre najlepšieho hráča play-off paradoxne získal až v roku 1968, keď v bránke St. Louis vo finále nestačil na Montreal. Stal sa druhým z celkovo šiestich držiteľov tejto trofeje z porazeného celku v histórii.
Jeho séria viac ako 500 odchytaných zápasov v rade už vzhľadom na to, ako sa brankárska pozícia zmenila, zrejme nikdy nebude prekonaná. Vrátane play-off nastúpil dokonca do 552 stretnutí za sebou.
"Glenn bol vysoký, spoľahlivý a výnimočný. Jeho rekord zo sezón 1955/56 až 1962/63 stále platí a pravdepodobne navždy zostane neprekonaný. Je to takmer nepochopiteľné – najmä keď si uvedomíte, že to dokázal bez masky," uviedol komisár NHL Gary Bettman.
Okrem trofeje pre najlepšieho hráča play-off získal Hall aj Calder Trophy pre najlepšieho nováčika a trikrát Vezina Trophy, ktorá sa vtedy udeľovala brankárovi tímu s najmenším počtom inkasovaných gólov. V 906 vystúpeniach základnej časti si pripísal 407 víťazstiev a 84 čistých kont. V roku 1975 ho uviedli do Siene slávy a v roku 1988 Chicago vyradilo z používania jeho číslo 1.