Američania možno dosiahli jedno z najcennejších víťazstiev nielen vďaka Nelsonovým hokejovým schopnostiam. V roku 1980 sa po senzačnom triumfe USA hovorilo o "zázraku na ľade". Zázrakom sa však javí aj podivuhodná línia rodinného klanu z mestečka Warroad.
Ak výber USA vyhral olympiádu, vždy bol pri tom niekto z tejto rodiny. V roku 1960 oslavovali zlato bratia Bill a Roger Christianovci, o 20 rokov neskôr Dave Christian a teraz na svojho deda, prastrýka a strýka nadviazal práve Brock Nelson.
"Bude to dojímavé, keď dedovi zavolám," rozprával Nelson v nedeľu krátko po tom, čo vo vypätom finále s Kanadou získal olympijské zlato. "Som si istý, že už som od neho dostal správu. Veľa to pre mňa znamená," vravel ďalej novinárom o vzťahu s 88-ročným mužom, ktorý ho učil korčuľovať.
"Toto bol faktor X. Bez Brocka a jeho rodokmeňa by sme finále určite nevyhrali," krútil hlavou obranca Charlie McAvoy, keď si naplno uvedomil, akú históriu rodina jeho spoluhráča napísala.
Keď Američania zlomili Kanadu v predĺžení, Nelsonov strýko Dave Christian sedel na tribúne milánskej haly Santa Giulia a neveril vlastným očiam. Brock, samozrejme, zamieril za tými, ktorí mu prišli fandiť. Len ticho povedal:
"Dokázali sme to." A potom do mikrofónov novinárov priznal, že nemôže uveriť historickým súvislostiam. "Je šialené, že je to dnes presne 46 rokov odo dňa, keď strýko so svojimi parťákmi v Lake Placid porazili Rusov," zamyslel sa.
Vojnová cesta
Warroad. Vojnová cesta. V mestečku, ktoré má neuveriteľný vplyv na úspechy amerického hokejového tímu, žije dodnes len necelých dvetisíc obyvateľov.
Ide pritom o miesto s veľmi pestrou históriou. Ešte pred necelými 200 rokmi tam sídlil indiánsky kmeň Assiniboinov, ktorý držal svoje územie až k povestnej Červenej rieke a viedol neustále boje so Sioumi. Po indiánskych vojnách sa z osady na brehoch Jazera Lesov stala významná rybárska dedina. A nakoniec sa v 20. storočí preslávil Warroad ako významná hokejová škola a rodisko skvelých šampiónov.
Za všetkým stojí rodinný klan Christianovcov, ktorý prepadol zimnej špecialite a na severných hraniciach štátu Minnesota, len pár kilometrov od hraníc s Kanadou, založil aj firmu na výrobu hokejok. Tie sa vo Warroade vyrábali až do roku 2009 a jednu z detských, samozrejme, držal pri prvých krokoch na ľade aj Nelson. Ale pozor, z Warroadu pochádza aj T.J. Oshie, Američan s indiánskymi koreňmi, ktorý sa stal prvým rodákom, čo na tamojší zimný štadión priniesol Stanley Cup.
Dedova sláva
Ale späť na začiatok. Keď tréner Jim Riley skladal v roku 1960 mužstvo na olympiádu v Squaw Valley, ťažko mohol vyberať hráčov z vtedy ešte šesťčlennej NHL. Američanov v nej nebolo ani desať. Talenty sa hľadali v rôznych nižších ligách. Tím plný neznámych mien si však v domácom prostredí počínal výborne.
Dokázal zdolať vtedajšie svetové veľmoci Kanadu, Československo aj Švédsko a kľúčový zápas s Ruskom pred 10-tisíc divákmi v Blyth Arene rozhodli bratia Billy a Roger Christianovci. "Billy meral len 175 centimetrov a vážil 68 kíl, ale brankára Pučkova dokonale prekabátil! Ruský gólman sa snažil zmenšiť uhol strely, ale Christian ho obišiel a zasunul puk do brány," píše sa v kronike amerického hokeja pri biografii trénera Rileyho.
Roger Christian bol vtedy s 8 gólmi najlepším strelcom a Billy Christian, dedo dnešného hrdinu Brocka Nelsona, s 11 asistenciami najlepším nahrávačom zlatého tímu. Bol to prvý olympijský a senzačný hokejový triumf pre USA. A brankár Jack McCartan potom dostal angažmán v New York Rangers.
Od tej chvíle prevzal vládu nad olympijským turnajom Sovietsky zväz. Červená mašina valcovala všetkých a brala zlato v rokoch 1964, 1968, 1972 aj 1976. Potom sa sviatok pod piatimi kruhmi opäť vrátil do Ameriky. V roku 1980 sa hry konali v Lake Placid a rozprávka o odhodlaných neznámych študentoch dostala druhý diel.
Opäť talenty z Minnesoty
Česť viesť olympijský tím dostal Herb Brooks, tréner univerzitného celku z Minnesoty. A keď skladal výber, opäť zvolil rovnakú stratégiu ako jeho predchodca Riley. Na hráčov z NHL nemal dosah, jediným, kto slávnu ligu okúsil, bol brankár Jim Craig. Ale stávka na najlepších chlapcov z NCAA a pár borcov z nižšej AHL sa vyplatila. Jedným z vyvolených bol Dave Christian, vtedajšia opora University of North Dakota, ktorý vyrastal v Minnesote.
Na skvelom turnaji, ktorý sa neskôr stal aj predlohou pre film s názvom Zázrak na ľade, strýko Brocka Nelsona žiaril. Nedal síce ani gól, ale rovno osem pripravil pre svojich spoluhráčov.
Dave Christian, autor zlatých prihrávok zo zápasov so ZSSR aj Fínskom, ihneď po zlatej olympiáde dostal ponuku z Winnipeg Jets, kde mu v ďalších rokoch zverili aj kapitánske "céčko" a v NHL odohral počas 15 sezón úctyhodných 1 009 zápasov.
Zavolať domov
Brock Nelson je dnes už takmer veterán, vo svojich 34 rokoch je však považovaný za spoľahlivého bojovníka. Kariéru spojil najmä s New York Islanders, až posledné dve sezóny hrá za Colorado. Pre kouča Mika Sullivana bol jasnou voľbou už pri tvorbe tímu na minuloročný Four Nations Cup. Dôveru dostal aj pre turnaj v Miláne.
"Počul som veľa sĺz. Cítil som, ako sa v telefóne dusí," rozprával Nelson o chvíli, keď sa dozvedel, že pôjde na olympiádu a oznámil to svojmu dedovi. "Viete, musel som mu to zavolať, znamenalo to pre mňa veľa, bol pre mňa vždy vzorom. Pamätám si, ako ma vo Warroade učil korčuľovať, keď som bol malý. A stále je môj najväčší fanúšik, každý deň ma sleduje. Nikdy na mňa nevyvíjal žiadny tlak, ale jednoducho ma podporuje, nech sa deje čokoľvek," povedal pre stránky amerického hokeja.
A hrdina z Lake Placid, dnes už 66-ročný Dave Christian dodal: "Keby vyhrali, bol by to scenár snov. Niečo, čo si ani nevieme predstaviť. A určite by sme mu potom mohli povedať: 'Hej, Brock, vitaj v klube!'"
Ďalšie zlato pre USA v roku 2042?
O pár týždňov neskôr príbeh vyvrcholil. Nelson bol dôležitou súčasťou amerického tímu, ktorý po tretí raz v histórii získal olympijské zlato.
"Dedo je určite hrdý! Bude to zvláštne, ale milé, keď mu budem môcť zavolať. Viem, že z toho bude mať radosť a ja sa konečne zastavím. Je šialené byť tu teraz a zároveň to s ním zdieľať. Viem, že je doma a pozerá sa. A strýko je tu a je taký dojatý," rozprával so slzami v očiach.
Brock Nelson samozrejme plánuje priniesť zlatú medailu domov do Warroadu a položiť ju vedľa ďalších troch zlatých medailí v rodine. "Dúfam, že sa stretneme, objímem ho, urobíme si peknú fotku a znovu si porozprávame všetky tie naše príbehy." Pre úplnosť treba dodať, že cenný kov z olympiády priniesol domov aj ďalší člen rodinného klanu, už zosnulý prastrýko Gordy Christian vybojoval striebro z Cortiny 1956.
Ďalšie hokejové zlato z olympiády má Amerika šancu získať o štyri roky, Nelson však pripúšťa, že už pri tom asi nebude. "Nie som naivný, cítim, že starnem. Dostal som túto príležitosť, ktorá sa možno objaví raz za život, a budem za ňu navždy vďačný. Nikdy neviete, ako dlho budete hrať," priznal v rozhovore pre NHL.com.
Nádejou však môže byť napríklad dnes najstarší sedemročný syn Beckett, ktorý prežíva otcov úspechy aj neúspechy. "Keď sme prehrali s Kanadou na Turnaji štyroch krajín, bol z toho zdrvený. Takže sa teším, keď ho uvidím po tejto paráde," usmial sa otec štyroch detí.
A tak kto vie, ako bude vyzerať americký výber na olympijských hrách v roku 2038 alebo 2042. To už bude Beckett dospelý a možno nadviaže na pradeda, prastrýkov aj otca…