Pán tréner, aké sú vaše pocity niekoľko dní po zisku titulu?
"Sú skvelé. Sezóna bola ako na hojdačke, raz hore, potom dole, ale dopadlo to veľmi dobre. Vyplatila sa tvrdá práca všetkých ľudí v klube. Pre mňa ako trénera je zisk tohto titulu veľmi uspokojujúci pocit. Vždy dúfate v to najlepšie. Museli sme urobiť veľmi veľa náročných rozhodnutí, pretože nie je jednoduché mať takú širokú súpisku. V tomto smere bolo náročné správne uchopiť, kto bude hrať a kto nie, čiže si to vyžiadalo veľa emócií, ale všetka práca sa vyplatila."
Mali ste široký káder, ale nebolo jednoduché povedať hráčom ako Bartánus, Zigo či Repčík, že budú iba na tribúne. Ako náročné to bolo?
"Stálo ma to veľa nocí bez spánku, pretože to bolo naozaj ťažké a museli sme to uchopiť správne. Niekedy nemáte šancu rozhodovať sa úplne perfektne. Hlavne keď prišlo play-off, kde sme robili tieto rozhodnutia niekedy až na poslednú chvíľu. Máte v mužstve veľa kvalitných hráčov. Viete, že vždy na ľade nechajú všetko, rešpektujete ich. S mnohými mám dlhú históriu nielen vo vzťahu tréner – hráč, takže to bolo veľmi náročné. Každý chce hrať a niekedy bolo vidieť, že týchto hráčov emočne veľmi trápilo, že nemôžu byť na ľade. Videl som to na nich. Ako tréner nechcete hráčom ublížiť, musíte im to vysvetliť, no nie sú to jednoduché konverzácie."
Podľa čoho ste sa rozhodovali? Videli sme, že Bartánus napríklad hetrikom rozhodol semifinále, Zigo strelil gól v siedmom finále...
"Sú to hráči pre veľké zápasy. Bartánus sa dostal po zranení naplno naspäť až pred play-off. Snažili sme sa mu dať šancu, aby prispel k prípadnému titulu. Je to skvelý hokejista, líder a má veľký rešpekt v kabíne. Nehral každý duel, ale ukázal, že je to hráč pre veľké zápasy. Keď prišiel, hneď dal hetrik proti Zvolenu a posunul nás do finále. V niečo podobné sme dúfali aj keď dostal šancu v šiestom finále, kde mal tiež tri šance. Do siedmeho stretnutia sme sa rozhodli nasadiť Ziga, pretože bol čerstvý a hladný po hokeji. Priniesol aj fyzickosť, intenzitu. Ako som povedal, boli to ťažké rozhodnutia a vyžiadalo si to veľa rozmýšľania."
Vo finále ste za stavu 3:1 na zápasy dvakrát prehrali. Zväzoval vás tlak?
"Mali sme problém s ukončením sérií proti Zvolenu a aj Nitre. Snažili sme sa udržiavať podobnú mentalitu aj po tretej výhre. Nemyslím si, že sme sa dostali do bodu, kedy by sme boli prehnane sebavedomí, alebo by sme mali pocit, že poľahky vyhráme, no sú to play-off zápasy. Stačí sa pozrieť na NHL, kde tiež veľa vecí plynie z toho, že jeden či druhý tím získa momentum na svoju stranu a potom mu to pridá na sebavedomí. Toronto viedlo 3:0, doma malo šancu ukončiť to, avšak Ottawa vyhrala ešte dva zápasy.
Je tam hlavne tlak, ale aj veľa iných okolností. My sme mohli ukončiť finále piatym zápasom, no boli sme práve pod tlakom, navyše doma. Chceli sme to zlomiť, v každom striedaní sme robili maximum, ale bol to divný zápas. Nefungovali nám presilovky. Každé stretnutie má svoj vlastný príbeh. Šiesty zápas v Nitre bol 50 na 50, lenže sme mali viac faulov to bol veľký faktor."
S akými pocitmi ste vstupovali do siedmeho finále?
"Siedmy zápas je vždy 50 na 50. Dúfate, že dokážete vyhrať, no je to náročné, pretože chcete hrať intenzívne. Na druhej strane musíte mať čistú myseľ. Nemôžete nič prepáliť, potrebujete sa sústrediť na každý moment a neurobiť chybu. V takýchto momentoch vždy najviac záleží na detailoch, ktoré môžu rozhodnúť. Po druhej tretine sme prehrávali 2:4. Napriek tomu sme museli ostať pokojní a dodržiavať plán. Vypracovali sme si šance, našťastie sme ich premenili. Tím ukázal charakter, napriek okolnostiam pokračoval vo svojej hre. Dôležitý bol náš tretí gól, potom nám výrazne pomohli aj fanúšikovia a dokázali sme zvíťaziť."
Čo ste cítili po góle Martela v predĺžení?
"Bol to najintenzívnejší koniec zápasu v play-off, aký som kedy zažil. Pamätám si na predĺženie proti Michalovciam spred dvoch rokov, ale toto bolo ešte viac. Hlavne tým, že sme hrali siedme finále. Boli to skvelé pocity plné nadšenia, eufórie a radosti. To prišlo ako prvé a následne som cítil obrovskú úľavu z toho, že sa vyplatila všetka práca, ktorú sme počas sezóny urobili a všetky tie bezsenné noci."
Tituly oslavujte stále tak, ako pred niekoľkými rokmi?
"Mám už cez 50 rokov, no stále si to užívam. V utorok som po zápase išiel spať veľmi neskoro. Náročný je vždy hlavne ďalší deň. Sadli sme si s hráčmi aj trénermi, opäť to bola dlhá noc. Vo štvrtok som si osobne zobral voľno, aj keď hráči pokračovali a v piatok boli oslavy v meste s fanúšikmi, čo bolo naozaj zábavné a skvelé. V pondelok som už bol na štadióne a spoločne začíname riešiť veci spojené s novou sezónou."
Klub to zatiaľ oficiálne nepotvrdil, ale ostávate v Košiciach?
"Áno, ostávam."