Nitra zvládla finále bravúrne, keď zdolala Spišskú Novú Ves 4:0, posledným krokom bolo stredajšie víťazstvo 2:1 po predĺžení. Počas play-off to však bola tvrdá práca. Už vo štvrťfinále musel z cesty najlepší tím základnej časti z Popradu, v semifinále Nitra zdolala druhé Michalovce.

"Desať rokov som čakal na nejaké finále, takže sa úprimne priznám, že to bol dokonalý pocit. Človek si to užíva, keď je to po takej dobe. Som za to rád, naozaj som nadšený. Považujem to za obrovský úspech," hovorí v rozhovore pre českú mutáciu Flashcore Správ s pokorou a ešte v opojení osláv gólman, ktorý pod Zobor zamieril v priebehu minulej sezóny.

Hokejový titul majstrov Slovenska - aká veľká je to udalosť pre Nitru? 

"Vyhralo sa po ôsmich rokoch, takže oslavy sú naozaj veľké. V piatok je akcia s divákmi vo veľkom amfiteátri, kde sa bude prezentovať pohár, a potom sa cez víkend ešte niečo určite udeje. Nitra nie je až také veľké mesto, ale počíta sa s tým, že na oslavy príde viac ako desaťtisíc ľudí."

A pre vás osobne? Beriete tento titul ako satisfakciu po období, keď sa príliš nedarilo?

"Keď som vyhral českú extraligu prvý raz so Zlínom, bol som ešte také dieťa. Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné. Predtým som ako malý chlapec sledoval prvý zlínsky titul. A nám sa podarilo triumfovať doma, v rodnom meste a navyše v takom vypätom derby s Brnom. Vtedy som si však tiež myslel, že budem vyhrávať stále. Dovtedy som naozaj poznal len víťazstvá. Na vrchole sme boli s dorastom, juniorkou a vždy som to vychytal. Myslel som si, že to je v hokejovom živote normálne, ale ono to tak, bohužiaľ, nefunguje."

Aká bola tohtoročná cesta Nitry za titulom?

"Začalo sa to už v minulej sezóne. Vtedy nám síce play-off úplne nevyšlo, ale narazili sme na Košice, ktoré to nakoniec celé vyhrali. Dôležitejšie skôr bolo, že sme extraligu zachránili, to bolo veľmi náročné. Tým sme sa tiež nachystali na túto sezónu. Na začiatku bolo veľa zmien, úplne to nesedelo, počas sezóny sa vymenilo veľa hráčov a potom bolo cítiť, že máme veľkú ofenzívnu kvalitu. Ťahali to Sam Buček, Robby Jackson, Brent Gates, Sahir Gill i ďalší. A ja som vedel, že ak to dokážeme spojiť s dobrou defenzívou, tak máme šancu aj získať titul."

To sú takmer samé kanadské mená. A vôbec, medzi 30 najproduktívnejšími hráčmi slovenskej extraligy bolo 27 cudzincov.

"Na Slovensku je súťaž trochu iná ako v Česku. Hrá tu veľa Kanaďanov a Američanov, cudzincov je naozaj veľa. Sú tu preto, aby sa ukázali a mohli ísť do Česka alebo do ešte lepšej ligy. Je v nej naozaj veľká kvality, ale zároveň niektorí chlapci nedokážu dodržiavať taktiku, ctiť aj defenzívu a celkovo pomáhať tímu. Aj preto je niekedy ťažké stanoviť si v rôznych kluboch nejaké ciele. Myslím si, že u nás v Nitre sa to celkom zvládlo vyvážiť, že aj chlapci boli super a že si uvedomili, že sa môžu posunúť aj vďaka tímovému úspechu."

Do play-off ste išli z ôsmeho miesta, s predkolom ste museli odohrať celkovo 20 zápasov za 43 dní... Bol tam nejaký konkrétny moment, ktorý vás nasmeroval na cestu za titulom?

"Myslím, že sa to zlomilo v sérii s Popradom, keď sa nám podarilo vyrovnať štvrtý zápas tesne pred koncom a potom sme vyhrali po nájazdoch. Namiesto 1:3 to bolo na zápasy 2:2 a zrazu sme vedeli, že ak všetci budú pracovať pre tím a pomáhať si navzájom, tak máme silu na to, že vieme streliť góly, ktoré rozhodujú. V tom momente išlo všetko nahor. Uvedomili sme si, čo je potrebné pre úspech, mali sme jasno v hlavách a nakoniec sme to tak aj vyhrali."

Ako sa hovorilo v kabíne? Mali ste päť hráčov zo zámoria, ďalších dvoch z Fínska...

"V kabíne sa rozpráva normálne po slovensky. Ja hovorím po česky, takže rozumiem, hoci ak je tam nejaký "východniar", tak niekedy len odhadujem, o čom je reč. Inak sa všetci dohovoríme v pohode po anglicky. Pán tréner Stavjaňa hovorí česky aj anglicky, jednoducho rozumejú všetci."

Možno práve on si vás vybral do Nitry?

"Možno to tak bolo, ja som veľa nechytal a on tiež potreboval pomôcť. Dnes som za to rád a myslím, že som mu to snáď splatil. Tiež mi dal aj nejakú radu, keď som prichádzal. Napríklad, ktorou cestou je najlepšie jazdiť domov do Zlína (usmieva sa). Vlastne to nie je ďaleko, a keď sa hrá len piatok-nedeľa, tak sa na deň-dva vraciam domov."

Sledujete na diaľku aj český hokej? V druhej najvyššej lige sa opäť hralo finále medzi Zlínom a Vsetínom.

"Áno, určite ma to zaujímalo, ale aj tento rok sa potvrdilo, že šanca druholigového klubu na postup je asi tak 5 %. Posledný tím extraligy má 40 dní na to, aby sa dal dohromady psychicky i fyzicky a všetko si natrénoval. Výsledok 4:0 je vlastne zbytočná formalita. Je to úplné znehodnotenie celoročného snaženia prvoligistov. Pritom by si to zaslúžili..."

Priali ste Vsetínu?

"Samozrejme, že fandím Zlínu, ale keď bol v baráži Vsetín, tak som im to prial. Vlani som fandil Zlínu. Naozaj si myslím, že prvoligový tím by mal mať šancu postúpiť. Oživí to prostredie, tímy potom majú šancu získať nových sponzorov... Priznám sa, že ako hráč som to predtým vnímal inak, ale súčasný systém baráže nie je férový, nie je dobré. Minimálne by sa mal vrátiť systém, keď hrajú štyri tímy - dva zhora a dva zdola."

Československo malo kedysi jednu ligu. Počúvate na Slovensku niekedy hlasy, že by sa tento model mohol vrátiť?

"Hovorilo sa o Slovane, ktorý predtým hral KHL, a vlastne každý rok sa o tom hovorí, by chcel hrať v Česku. Avšak ako je to v skutočnosti, to netuším. Myslím si, že to ani nejde nastaviť, vznikali by rôzne administratívne problémy pre zväzy i kluby. Podľa mňa je to v dnešnej dobe už neriešiteľná záležitosť. Celkovo by proti tomu bolo asi veľa klubov a na Slovensku sa tiež nedá povedať: budú tam hrať len Slovan a Košice. Neviem si ani predstaviť, ako by sa to hralo, museli by ste rozšíriť počet účastníkov, asi by sa muselo hrať systémom Východ - Západ. Na druhej strane by to mohlo byť pre mnohých fanúšikov veľmi zaujímavé."

V Nitre ste už rok a pol. Nakoľko ste spoznali tamojší hokej a ako by ste vôbec opísali slovenskú hokejovú extraligu?

"V podstate si myslím, že slovenská extraliga, napriek množstvu cudzincov, dokáže v súčasnosti generovať výborných mladých domácich hokejistov. Určite je v tom lepšia ako česká extraliga. Bolo to vidieť aj na poslednom drafte NHL, kde bolo viac Slovákov ako Čechov."

Čo robia na Slovensku inak?

"Kluby jednoducho nechávajú hrať mladých chlapcov. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by Tomáš Poběžal, ktorý má momentálne 17 rokov, hral vo všetkých zápasoch a chodil aj do dôležitých situácií. Je veľmi šikovný a ak ho necháte hrať, tak sa vyhrá. Možno bude draftovaný, pôjde do NHL, klub dostane nejaké peniaze a či mu to tam vyjde, alebo nevyjde, je vlastne úplne jedno. Slovenskému hokeju to pomôže okľukou, možno aj o pár rokov, keď sa bude vracať. Hokej je teraz na Slovensku hitom, je po ňom obrovský dopyt. Nedávno sme tu v Nitre mali 60 detí, ktoré prišli na nábor v jednom ročníku. Nebolo možné vytvoriť dvojnásobnú kapacitu a museli sa robiť zaraďovacie testy."

A čo sila slovenskej reprezentácie? Čoskoro sa začnú majstrovstvá sveta.

"Mnohí sú prekvapení, že papierovo slabší Slováci sú schopní občas uhrať aj nejakú medailu a byť zaujímavým súperom. Je to však o tom, čo som spomínal. Mladí chlapci tu dostávajú šancu, majú veľké úlohy. Pozrite sa na Šimona Nemca, ktorý hrá za Devils, alebo na Adama Sýkoru, ktorý už podpísal zmluvu s Rangers, či na chlapcov z posledného draftu. Sú skúsení, sú platní. A dnes tú šancu, ktorú pred rokmi dostali, už môžu vrátiť slovenskej reprezentácii. Musím povedať, že sa mi celkom páči, ako to tu robia."