Ako sa zrodil váš prvý kontakt s Trenčínom a prečo ste sa rozhodli prijať túto ponuku?
"Mal som to šťastie, že asi pred dvadsiatimi rokmi som Trenčín a samotný klub už navštívil. Videl som vášeň ľudí v meste a na štadióne. Poznám históriu klubu. Myslím si, že komunita okolo hokeja chce budovať niečo špeciálne a ja mám veľmi rád budovať veci a projekty. Keď mi Branko Radivojevič ponúkol príležitosť prísť, videl som ako to chce on a ľudia okolo neho robiť, bolo veľmi jednoduché prijať túto ponuku. Všetci máme rovnaké ciele, spoločne chceme vyhrávať."
Woodcroft neprišiel stavať Eiffelovku
Keď prídu na Slovensko tréneri zo zámoria, tak väčšinou do tímov, ktoré bojujú o titul. Pri Trenčíne to ale v tejto sezóne tak nebude. Akým spôsobom chcete zlepšovať klub?
"Prvá vec je, že riešením sú samotní hráči. Ako tréner ste zároveň manažérom tímu a hlavne ľudí. Myslím si, že keď máte v tíme hokejistov, ktorí veria sami sebe v prvom rade a vy im dáte dôvod, prečo vyhrávať, tak to bude fungovať. Budem úplne úprimný, nemyslím si, že v tejto sezóne budeme pripravení na to, aby sme vyhrali titul, ale som veľmi rád, že máme šancu urobiť správne kroky a ísť tým správnym smerom. Keď sa obklopíte ľuďmi, ktorí chcú rovnaké veci, tak máte šancu na úspech."
Pracujete s mnohými mladými hráčmi. Aké to je pre vás ako trénera?
"V mojom veku je už takmer každý mladší ako ja, cítim sa ako Gordie Howe (úsmev). Mladí hráči nám prinášajú do tímu určitý level energie a entuziazmu. Ak v trénerskom štábe dokážete toto dobre podchytiť a vyrovnať, tak mladí hráči môžu byť palivom pre veteránov. Chcete mať kabínu, ktorá je pozitívnym i zábavným miestom. Snažíme sa to teraz aj urobiť. Chcem, aby hráči pochopili, že vyhrávanie je zábava. Nemôžete však mať zábavu, kým nevyhrávate a nebudete vyhrávať, kým sa tým nebudete baviť.
Veľakrát práve mladí hokejisti prinášajú energiu a zábavu, takže som rád, že ich máme a teší ma, že tí naši sú aj kvalitní hráči. Momentálne som veľmi spokojný so všetkými, rovnako ako vedenie. Pri tímoch, ktoré sa snažia niečo vyhrať, je to podobné ako v NHL. Vždy sa pozeráte po drobných úpravách. Nemyslím si ale, že sme teraz v tomto štádiu. Vrátim sa k tej metafore so stavbou. Je to ako dieliky Lega. Zoberieme ich a skladáme. Nesnažíme sa z nich hneď postaviť Eiffelovu vežu. Snažíme sa vybudovať pevné základy, položiť každý dielik tak, aby mal každý úlohu a bol dôležitou súčasťou stavebného procesu."
Pokračuje aj pri reprezentácii
Jedným z týchto dielikov je zvučné meno Ryan Merkley, prvokolový draftový výber v NHL. Ako ho vnímate a prečo ste ho priviedli do Trenčína?
"Ryanovu hru poznám už dlho. Môj starší brat ho trénoval v Nemecku, poznám množstvo ľudí z organizačnej štruktúry San Jose a videl som ho hrať aj v KHL. Ryan prináša skutočnú hokejovú kvalitu. Málokto by dokázal rozdať také prihrávky, aké predvádza on. Nežiadame od neho len to, aby bol zručným hráčom, ale aby tvrdo pracoval a priniesol víťaznú mentalitu. Talent v sebe nezaprie, no viem, že v sebe má aj pracovitosť. Bude dostávať veľký priestor na ľade a bude kľúčovou postavou, no tak ako všetci ostatní, aj on si to právo na ľade musí každý deň zaslúžiť."
Ako sa vaša nová klubová funkcia v Trenčíne zlučuje s pôsobením pri slovenskej reprezentácii?
"Pri národnom tíme budem naďalej pôsobiť. To bol dokonca ďalší z dôvodov, prečo som prišiel do Trenčína. Mám skvelé skúsenosti zo spolupráce s Mirom Šatanom a Vladom Országhom. Vytvoril som si tu hlboké vzťahy a nových priateľov. Možnosť pokračovať v práci pri slovenskej reprezentácii bola pre mňa kľúčová."
Pôsobili ste v Bielorusku, Švajčiarsku, Švédsku, pri reprezentácii Kanady a teraz na Slovensku. Je pre vás práca v slovenskom hokeji v niečom špeciálna?
"V skrini mi visí už celá zbierka reprezentačných teplákových súprav a golfových tričiek (úsmev). Tréner, ktorý sa chce neustále učiť a získavať nové poznatky od rôznych ľudí, prirodzene rastie. Nezáleží na tom, či ste mladý tréner alebo máte môj vek. Či už som bol vo Švédsku alebo Bielorusku, z každého miesta som si niečo odniesol a dúfam, že to dokážem odovzdať aj tu v Trenčíne."
Život v NHL a zisk Stanleyho pohára
Aké to je vyhrať Stanley Cup z pohľadu člena realizačného tímu?
"Panebože... Pre hráča je to úplne iný vesmír. Keď ste v realizačnom tíme, ste síce len malým dielikom, ale za tým úspechom je množstvo práce a obety. Vyjadrenie, ktoré je pre mňa nesmierne dôležité, je "zaslúžiť si to". Musíte si zaslúžiť právo zdvihnúť tú trofej. Je to pocit, ktorý vám zmení život. Vyhrali ste niečo, o čom ste snívali ako malé dieťa. Je to moment, na ktorý nikdy v živote nezabudnem. Som rád, že som bol toho malou súčasťou a dúfam, že pomôžem vybudovať víťazný tím aj v Trenčíne."
V klube Winnipeg Jets ste pôsobili ako asistent trénera. Ako vás táto skúsenosť v NHL formovala?
"Práca na najvyššej úrovni vám ukáže, aké je všetko neskutočne rýchle. Pracoval som pod Paulom Mauriceom, ktorý mal úžasný dar. Každý človek vedľa neho sa cítil dôležitý. Od prvého dňa som cítil svoju hodnotu a ako tréner som neskutočne vyrástol. To, čo ma naučil, sa teraz snažím preniesť do nášho štábu. Roky vo Winnipegu patrili k mojim najobľúbenejším. Vo Winnipegu bolo hokejové prostredie veľmi podobné Trenčínu. Menšia komunita, ale ľudia sú do hokeja úplní blázni. Mať na sebe logo klubu je obrovská zodpovednosť a to isté cítim aj v Trenčíne."
Aký to bol pocit sledovať Paula Mauricea, keď doviedol Floridu k Stanley Cupu?
"S Paulom a Jamiem Komponom sme ako bratia. Prežíval som každý ich zápas. Keď som videl chlapíka, ktorý trénoval v NHL tridsať rokov bez pohára, ako ho konečne dvíha nad hlavu, plakal som. Po zápase povedal nádhernú vec, že Stanley Cup nevyhral, ale si ho len požičal. Bol to mimoriadne trefný postreh. Ste len malou súčasťou niečoho obrovského, čo si na chvíľu požičiate a dúfate, že to zažijete znova."
Prešlo vám pod rukami obrovské množstvo hviezdnych hokejistov. Kto bol pre vás najväčším menom alebo najlepším hráčom?
"Osobne to nevnímam tak, že by som hráčov takto hodnotil tým, ako sú slávni alebo či sú členmi Siene slávy. Viac mi na nich záleží ako na ľuďoch. Pre mňa je ako pre trénera oveľa viac, keď ma hráč pozve na svadbu, napíše mi, že sa mu narodilo dieťa, alebo mi pošle správu "dobrá práca". To je hodnotnejšie než to, že dal 500 gólov. Vzťahy, ktoré pretrvajú aj po skončení ich kariéry, ukazujú, že ste ich ovplyvnili nielen ako hokejistov, ale aj ako ľudí."
Zlomené srdce v skautskom prostredí
Dlhšie ste pracovali ako skaut. Existuje hráč, ktorého ste objavili a povedali si: "Tohto musíme draftovať"?
"Mýtus o skautingu hovorí, že ak zodpovedáte za nejakú oblasť, napríklad Európu, tak daný výber v drafte patrí vám. V Los Angeles ma rýchlo naučili, že to tak nefunguje. Môžete byť najlepší skaut na svete, no klub sa rozhodne pre hráča z inej oblasti. Skauting je obrovská skladačka a pracujeme ako jeden tím. Pôvodne som si aj ja myslel, že keď niekoho skautujem, tak je to môj výber, ale nie je to tak. Keď sa klub rozhodne vybrať si iného hráča, nie je to preto, že by ste vy odviedli zlú prácu, stále máte pocit, že sme prispeli k tomuto rozhodnutiu."
Viete popísať situáciu z nižších kôl draftu? Samozrejme, v prvom kole sú favoriti a viete, čo chcete, ale potom príde na rad veľa hráčov a máte množstvo možností. Ako sa vtedy klub rozhoduje?
"Na čele stojí šéf skautingu a ten má na starosť spojiť všetky tie spomínané diely skladačky do jedného celku. Sú to naozaj obrovské puzzle. Ako idete viac a viac do hĺbky draftu, tak vtedy sú naozaj dôležití skauti, ktorí zodpovedajú za určitú oblasť, pretože sa počas svojej práce snažia zoznámiť sa s hráčmi čo najviac. Chodievajú s hráčmi na obedy, stretávajú sa s nimi, zaujímajú sa o nich nielen ako o hráčov, ale aj ako o ľudí, dokonca niekedy hovoria s učiteľmi alebo rodičmi, majú na starosť získať čo najviac informácií. Chcete, aby ste v tíme mali ľudí, s ktorými budú všetci vychádzať a byť v šatni za jedno."
"Spomínam si, že v Los Angeles mi generálny manažér Dean Lombardi povedal, že keď som zodpovedný za určitú oblasť a tí hráči nepoznajú moje meno a tvár, tak som neurobil dobrú prácu. Znamená to, že musíte byť vo vnútri toho celého a zžiť sa s ním. Spomínam si napríklad na Miku Zibanejada z NY Rangers. Keď som žil vo Švédsku, strávili sme spolu nespočetne veľa času, lebo som ho chcel naozaj spoznať. Dodnes, keď sa vidíme, si robí žarty z vecí, ktoré sme vtedy zažili. Skauting nie je len o štatistikách, tie vám nepovedia celý príbeh. Musíte poznať charakter človeka, aby ste vedeli, či s ním chcete sedieť v jednej kabíne."
Aké náročné býva skautské sklamanie, keď niekoho dlhodobo sledujete a napokon si ho vyberie iný tím?
"K tým chalanom si prirodzene vytvoríte citovú väzbu. Vidíte ich zlyhať, vidíte ich uspieť a prajete si, aby sa dostali do NHL. Potom, keď už si myslíte, že je na rade váš klub, vyfúkne vám ho niekto iný. Je to škoda, ale ak máte silný tím skautov, prajete tým chalanom úspech, nech už zakotvia kdekoľvek. Takýchto prípadov som zažil nespočetne veľa. Keď sledujete chalanov v zákutiach Ruska, na severe Fínska alebo Švédska... Chcete, aby uspeli ako hráči, aj keď sú v inej organizácii."
Nemcovi sa bude v Calgary dariť
Na záver sa pristavme pri slovenských hráčoch v NHL. Ako hodnotíte výmenu Šimona Nemca do Calgary?
"So Šimonom som bol v kontakte už pred olympiádou. Vlado Országh mi dal na starosti obrancov a presilovky, tak som každému z nich volal a sledoval ich zápasy mesiace dopredu, aby sme mali vybudovaný vzťah. Nebolo to tak, že sme pristáli v Miláne a stretli sa prvýkrát. Calgary v ňom získava mimoriadne inteligentného hokejistu.
Šimon vidí hru podobne ako Erik Karlsson. Vie, čo sa stane na ľade ešte predtým, než sa to stane. V New Jersey mu to z rôznych dôvodov nevychádzalo, no v Calgary bude mať nový začiatok. Calgary je v procese prestavby, sú tak trochu "v rekonštrukcii", podobne ako Trenčín, takže dostane obrovskú šancu zanechať výraznú stopu. Šimonovi nesmierne verím, je to skvelý človek. Sme priebežne v kontakte, aj počas leta."
Čo hovoríte na vyhliadky mladého obrancu Adama Goljera, ktorého draftovalo Los Angeles?
"Adama som zažil len na niekoľkých tréningoch v reprezentácii, takže by bolo odo mňa neobjektívne robiť hlboké závery. Má však výborné útočné myšlienky, dobré parametre a je to pravák. Bude potrebovať čas, aby si zvykol na menšie severoamerické klzisko a fakt, že na prácu s pukom bude mať o polovicu menej času. Los Angeles však získalo veľmi kvalitného hráča s dobrým potenciálom. Teším sa na to, čo môže predviesť v budúcnosti."
Ako vidíte šance slovenských hokejistov v NHL vzhľadom na budúcnosť?
"NHL je mimoriadne exkluzívny klub. Na celom svete v nej hráva len okolo 800 ľudí. Aby ste sa tam dostali a udržali sa, musíte byť elitný hráč, mať šťastie aj príležitosť. Chalani ako Dvorský či Pospíšil ukazujú, že slovenský hokej opäť silnie. To, čo robí Miro Šatan s dôrazom na vzdelávanie a rozvoj trénerov, prinesie svoje ovocie o pár rokov.
Presadiť sa v NHL je obrovská výzva, no udržať si v nej miesto rok čo rok je ešte náročnejšie, pretože stovky ďalších hráčov sa vám snažia tú prácu vziať. Slovensko má však nakročené veľmi dobrým smerom a časom bude zbierať z tejto práce ovocie. Byť však hráčom NHL je náročná práca, práve chalani ako Dvorský, Pospíšil a ďalší sa musia biť o to, aby si udržali miesto, pretože vždy sú to ďalší, ktorí vám ho chcú zobrať. Nie je to jednoduché, ale taký je život v NHL."