Waterloo - Muskegon 3:4 pp
/konečný stav série 2:3/
Brankárskou jednotkou Muskegonu bol počas celého ročníka Šichabutdin Gadžijev, ktorý sa síce narodil v ruskom meste Machačkala, ale v rámci mládežníckych kategórií pôsobil v Púchove a bratislavskom Slovane. V základnej časti nastúpil na 34 stretnutí, priemerne inkasoval 2,68 gólu na zápas a mal 90,9 % úspešnosť zákrokov.
Svoje výkony vygradoval počas play-off, keďže za jeho chrbát sa dostalo len 93,8 % striel súperov a môže sa pýšiť priemernom inkasovaných zásahov na úrovni 1,94. Prehral iba jeden duel, do ktorého vo vyraďovačke zasiahol. Od nového ročníka sa presúva do NCAA, chytať bude za Miami University.
Za Muskegon v aktuálnom ročníku nastupoval aj slovenský obranca Luka Radivojevič, ktorý bol kapitánom na MS do 18 rokov. Od novej sezóny bude súčasťou prestížnej Boston College v NCAA.
Po remíze 3:3 zo základnej hracej doby malo finále najlepšie možné vyvrcholenie - víťaz sa šiel hľadať do predĺženia. To trvalo šesť minút a jednu sekundu, keď sa hrdinom mužstva hostí stal Jack Christ. Devätnásťročný Američan týmto zásahom skompletizoval svoj zápasový hetrik a pre Muskegon tak získal premiérový titul od založenia v roku 2010. Waterloo sa tešilo raz (2014).
Clark Cup tretíkrát po sebe vyhral slovenský hokejista, keďže naposledy sa v drese mužstva Fargo Force tešil Peter Císar. Dva roky dozadu uspeli Martin Mišiak a Pavol Funtek s klubom Youngstown Phantoms. Predtým túto súťaž ovládli aj Šimon Latkóczy (Chicago Steel, 2021), Peter Smrek a Peter Sejna, obaja ako spoluhráči v Des Moines Buccaneers počas sezóny 1998/99.
Súčasťou zdolaného finalistu z Waterloo bol útočník Alex Mišiak, z rovnakých dôvodov ako Radivojevič do play-off ani nezasiahol. Počas dlhodobej fázy ročníka po príchode zo Zvolena absolvoval 28 vystúpení (7+11). V aktuálne ukončenej sezóne nastúpilo v USHL osemnásť hráčov zo Slovenska, z toho šiesti boli brankári. Najproduktívnejší bol Peter Císar (13+25), ten bol súčasťou Farga a Youngstownu.