Na svojom prvom zahraničnom angažmáne sa dohodol so 16-násobným šampiónom FK Partizani. V exkluzívnom rozhovore pre Flashscore nám prezradil svoje pocity o dohode, meste, klube či spoluhráčoch.
Po siedmich kolách ste na prvom mieste domácej súťaže. Nálada je výborná?
"Dá sa povedať, že áno. Naším hlavným cieľom je zisk majstrovského titulu.“
Už ste cítili, že je najvyšší čas vyskúšať si zahraničnú cestu?
"Áno. Mám už na to aj vek či určité skúsenosti. Spolu s rodinou sme o tom komunikovali dlhšie. Boli sme nastavení na zahraničie.“
Ste v krajine, do ktorej naši futbalisti odchádzajú minimálne. Prečo práve Albánsko? "Priznám sa, že prvotne som uvažoval nad inou destináciou. Niektoré veci nevyšli, no čas plynul. Prišla konkrétna ponuka z Albánska. Pravdou je, že som ju najprv odmietol. Následne sa zopakovala. Začal som si zisťovať detaily o krajine, meste, klube. Nakoniec sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme.“
Aké detaily vás presvedčili?
"V prvom rade fakt, že Partizani je jedným z najúspešnejších klubov v Albánsku. To bolo najdôležitejšie. Som v hlavnom meste, ktoré ponúka veľa možností na život a drží si vysokú úroveň. V neposlednom rade som sa kvôli rodine pozeral tiež všeobecne na krajinu. Je tu more, teplejšie podnebie. Prakticky všetko zapadlo, ako malo. S manželkou sme dospeli k názoru, že ponuku prijmeme.“
Samotná dohoda sa rodila bez komplikácií?
"Ako som už naznačil, po prvej ponuke, ktorú som odmietol, mi klub poslal na druhý deň ďalšiu. Keď sme si doma vyhodnotili, že to bude pre nás všetkých pozitívna zmena, išlo to veľmi rýchlo. Vedenie mi do týždňa poslalo letenku. Priletel som do Albánska a na ďalší deň ma čakala lekárska prehliadka. Po jej úspešnom absolvovaní som poobede podpísal dvojročný kontrakt.“
Prakticky celú kariéru ste strávili na Slovensku. Aký bol prechod do Albánska? "Tým, že som sa už zhruba polroka pred koncom zmluvy v Zlatých Moravciach rozhodol, že chcem ísť do zahraničia, mám pocit, že som sa na to pripravil dobre. S angličtinou problém nemám. Pomáha mi vo všetkých smeroch. Bol som nastavený, že tu budem chvíľu sám, kým zariadim všetko potrebné, aby za mnou mohla prísť rodina. Komunikujeme každý deň, rovnako s priateľmi. Mám stály kontakt so Slovenskom. Je to v poriadku.“
Vaším posledným pôsobiskom vo Fortuna lige boli Zlaté Moravce. Pri Žitave ste strávili dva rozdielne roky. Ako ich, s odstupom času, hodnotíte?
"Presne tak, boli to dve úplne odlišné sezóny. Prvá, na ktorú budem spomínať veľmi rád. Vyšlo nám všetko. Kabína bola fantastická, takisto tréner. Veci fungovali, ako mali. Zrodil sa historický výsledok pre klub (skupina o titul a celkové piate miesto, pozn. aut.). Pri druhej sú o niečo horšie spomienky. Odišlo niekoľko kľúčových hráčov. Liga má kvalitu. Nezachytili sme úvod, čo sa s nami vlieklo v ďalšom priebehu. Po úspešnom roku nás bral každý vážnejšie. Výsledkovo sme sa trápili. Kríza vyústila do baráže. Našťastie, pre licenčné problémy Serede a Senice sa nakoniec nehrala. ViOn sa zachránil. Malo to šťastný koniec.“
Pripravila vás Fortuna liga, v ktorej ste odohrali 112 zápasov, na zahraničie? "Myslím si, že áno. Najmä pôsobenie v Trnave. Z pohľadu individuálnych štatistík či štartov nebolo úspešné, ale pripravilo ma na takýto klub, akým je Partizani. Rovnako v Spartaku boli tie najvyššie očakávania, ktoré sprevádzal patričný tlak. V Albánsku to máme pred každým tréningom i zápasom. Ľudia sa chodia pozerať na naše tréningové jednotky. Cestujú nás podporovať na súperovu pôdu. Tlak je enormný. Asi najväčší, aký som zatiaľ zažil. Klub, na základe svojej histórie, neočakáva pravidelne nič iné, iba zisk titulu.“
Síce ste tam krátko, ale čím si vás už získala nová destinácia?
"Je o nás výborne postarané vo všetkých smeroch. Tým, že som cudzinec, venujú sa mi ešte viac. S čím potrebujem, s tým mi pomôžu. Mám pozitívne pocity. Krajina je, v porovnaní so Slovenskom, iná. Vždy som chcel zažiť niečo nové, odlišnú mentalitu. Som rád, že sa mi to darí.“
V čom sa líši liga tamojšia liga od slovenskej Fortuna ligy?
"Od začiatku prípravných stretnutí si všímam, že všetky mužstvá disponujú technickými hráčmi. Každý z nich chce hrať futbal. Je tu výrazne menšie percento nakopávaných lôpt. Hrá sa po zemi, kombinačne.“
Krátko po vašom príchode sa zmenil tréner. Albánca Mehmetiho nahradil Talian Colella. Nemali ste problém prejsť na odlišné štýly vedenia?
"S predchádzajúcim trénerom som strávil možno dva týždne. Nestihol som si ani poriadne zvyknúť a prišla zmena. Je to ďalšie potvrdenie toho, čo som spomínal, že tlak na výsledky je tu obrovský. Na druhej strane, zmeny, resp. príchody či odchody, sú prirodzenou súčasťou futbalového sveta.“
Zo siedmich kôl ste nastúpili v troch. Je to spôsobené konkurenciou?
"Určite. Konkurencia je tu veľká. Každý post máme minimálne zdvojený, ak nie strojený. Sú tu výborní hráči. Skúsení, ale tiež mladší s perspektívou. Ak by som to mal prirovnať k niektorému z našich klubov, pripomína mi to Slovan.“
Pozitívne je, že vždy, keď ste boli na ihrisku, mužstvo vyhralo. Nepodpichovali vás v kabíne spoluhráči, že im prinášate šťastie?
"Zatiaľ k tomu neprišlo. Samozrejme, tento fakt ma teší. Vždy sme to dotiahli do víťazného konca. V podstate až na jeden zápas sme výsledok museli otáčať v náš prospech. Pozitívum pre mňa, ale hlavne celý klub. Vieme zvládnuť ťažké duely.“
Máte už za sebou prvé veľké derby proti Tirane. Hralo sa na národnom štadióne. Aké bolo?"Malo toho dosť spoločné s naším, slovenským derby medzi Trnavou a Slovanom. Oba tábory povzbudzovali od začiatku do konca. Nechýbali vyhrotené momenty. Na hraciu plochu dopadli svetlice, petardy. Ku koncu to bolo horšie. K derby takéto situácie patria. Mrzí ma, že som nehral. Negatívnom je aj konečný výsledok, keďže sme prehrali 0:2. Napriek tomu, atmosféra bola výborná. Národný štadión je krásny.“
Aké ciele si vytýčilo mužstvo pre aktuálny ročník?
"Nikto v klube sa netají tým, že cieľom je majstrovská trofej a predkolá Ligy majstrov. Z každej strany prichádzajú hlasy, že túto sezónu na to máme. V ostatných troch ročníkoch obsadilo Partizani tretiu priečku. Titul získalo naposledy v sezóne 2018/2019. Podľa názorov sa konkurencia v tíme zvýšila a skvalitnila. Nechcem nič zakríknuť, do konca zostáva množstvo kôl, môže sa toho veľa udiať. Máme celkom dobrú sériu. Budeme robiť všetko pre to, aby sme v nej pokračovali a zlepšovali sa.“
Základ tímu tvoria domáci futbalisti, ktorí sú doplnení o legionárov. Nedávajú vám to pocítiť?
"V priebehu prvých dní som mal trochu taký pocit. Tým, že každý si miesto musí vybojovať, sa to po určitom čase otočilo. S týmto nie je žiadny problém. Všetci komunikujeme. V kabíne prevláda taliančina a, samozrejme, domáci jazyk. Asistent trénera vie po anglicky, prekladá nám pokyny. Zapájam sa iba angličtinou. S tými, ktorí rozumejú, je to lepšie. S ostatnými je to niekedy zábava.“
Takže sa nevrátite na Slovensko obohatený o nový jazyk?"Uf, je to strašne ťažký jazyk. Myslím si, že aj keby som tu bol do konca života, nedokážem ho obsiahnuť. Základné veci typu dobrý deň, dovidenia, ďakujem, prosím sa snažím používať. Ovládam niekoľko futbalových termínov a nadávky. S Albáncom by som si ale v tmavej uličke medzi štyrmi očami veľa nepovedal (smiech).“
Na záver nám prezraďte, aké sú vaše osobné ambície? "V prvom rade byť zdravý. Následne tvrdo pracovať a trpezlivo počkať na svoju šancu. Keď príde, chcem ju využiť naplno. Z pohľadu budúcnosti by som rád priniesol domov nejaký úspech. Ligu alebo pohár, keďže doteraz som vo svojej kariére skončil najvyššie tretí vo Fortuna lige s Ružomberkom.“