Že sa raz za čas nejaký futbalista po konci kariéry dostane na scestie a skončí vo väzení, na to už sú fanúšikovia zvyknutí. Ronaldinho alebo Tomáš Řepka sú toho príkladom. Niekedy sa nájdu aj hráči, ktorí idú sedieť este vo futbalovo produktívnom veku, čím si definitívne zničia kariéru (Adam Johnson), prípadne im kariéru pokazí už len obvinenie z trestného činu (Benjamin Mendy). Luciano Cabral putoval za mreže pre podiel na vražde svojho suseda, pôvodne na 9,5 roka.
Ešte pred obvinením z vraždy bol pritom považovaný za pomerne veľký talent, od ktorého sa dalo očakávať, že veľkú časť kariéry strávi v Európe, ideálne v nejakom nadpriemernom klube. V mladosti ho z hľadiska herného štýlu prirovnávali k legendárnemu Juanovi Románovi Riquelmemu, hoci by pravdepodobne nedosiahol takú dokonalosť. Odchovanec Argentinos Juniors sa však vyprofiloval ako veľmi perspektívna a na sledovanie mimoriadne zábavná klasická tvorivá desiatka. A keďže jeho starý otec pochádzal z Čile, lákalo ho to aj do tamojšej reprezentácie do 20 rokov.
Ubil suseda
Problém nastal 1. januára 2017 v argentínskej Mendoze. Cabral mal v tom čase 21 rokov a práve sa vrátil do Argentíny po nie príliš úspešnom hosťovaní v Brazílii. Nanešťastie sa zaplietol do pouličnej bitky, do ktorej sa zapojil jeho otec a bratranec proti susedovi, s ktorým mala rodina dlhodobo problémy. Cabralovci nakoniec 27-ročného muža ubili na smrť, za čo súd odsúdil Cabralovho otca na 16 rokov, jeho bratranca na osem rokov a samotného Luciana na 9,5 roka väzenia. Hoci sa futbalista bránil tým, že nikoho nezabil a že len pomáhal svojej rodine brániť sa, súd túto obhajobu odmietol.
Vzhľadom na to, že svoje najlepšie futbalové roky mal stráviť za mrežami, málokto by očakával, že sa ešte niekedy bude pokračovať v profesionálnej kariére. Dobré správanie mu však pomohlo začať pracovať ako ambasádor pre lokálny tím z "horšej štvrte" CS El Porvenir de San Rafael, kde mladším hráčom odovzdával svoje životné skúsenosti. V septembri 2022 bol podmienečne prepustený a jeho kroky smerovali rovno do Čile, kde veril, že znovu naštartuje kariéru. Riziko jeho angažovania sa náramne vyplatilo klubu Coquimbo Unido, kde zaujal fanúšikov svojou kreativitou a technickou vyspelosťou. Do Čile pritom mohol odcestovať len vďaka potvrdeniu čilského súdu, keďže v susednej Argentíne je stále v podmienke.
Cabralov život sa zmenil z nočnej mory na rozprávku. Už po roku a deviatich mesiacoch dostal pozvanie reprezentovať svoju novú vlasť Čile. Niektorí fanúšikovia volali po jeho nominácii už skôr, keďže národný tím bol už v polovici kvalifikácie na pokraji vyradenia a pri neustálych zraneniach Alexisa Sáncheza tímu chýbal kreatívny mozog v útočnej tretine ihriska. Cabral dostal dôveru až pri priaznivom skóre 4:2 proti Venezuele, šance sa však chopil bravúrne. Hral fantasticky. Kombinoval, rozdával loptu z prvého dotyku, posielal nápadité prihrávky a na konci zápasu skóroval, no gól pre ofsajd nakoniec uznaný nebol.
Čile je stále ďaleko od kvalifikovania sa na majstrovstvá sveta, ale Cabral urobil presne to, čo od neho fanúšikovia očakávali. Miestne médiá nešetrili superlatívmi a on sám v rozhovore pripomenul legendu reprezentácie Jorgeho Valdiviu, ktorý v súčasnosti čelí obvineniu zo znásilnenia. Luciano už vzorom čistým ako ľalia nikdy nebude, ale jeho životný príbeh, v ktorom sa vyšvihol zo dna, môže byť inšpiráciou pre niektorých tínedžerov z "horších štvrtí". Život sa závážnym skutkom nekončí a človek sa ho môže snažiť odčiniť mnohými spôsobmi. Snáď sa sa to Cabralovi aspoň čiastočne podarí.