Portugalský reprezentant zanechal v Liverpoole nezmazateľnú stopu, keď počas 182 zápasov nastrieľal 65 gólov a pomohol k zisku niekoľkých trofejí, vrátane minuloročného titulu v Premier League. Jeho nečakaný odchod v 25 rokoch však uvrhol kabínu do hlbokého smútku, ktorý sa evidentne podpisuje aj na súčasnom rozpoložení celého kádra.
Kelleher v rozhovore pre denník The Independent zdôraznil, že tento ročník je pre jeho bývalých spoluhráčov predovšetkým o psychickej stabilite. "Pre ľudí v klube je to v tejto sezóne viac o nich samotných v osobnej a mentálnej rovine než o čomkoľvek inom," vysvetlil súčasné nastavenie.
Káder kouča Arneho Slota sa momentálne nachádza na šiestej priečke ligovej tabuľky so značnou stratou na vedúci Arsenal, čo fanúšikovia aj experti podrobujú častej kritike. Kelleher však upozorňuje na to, že vonkajšie očakávania sa v tomto prípade stretávajú s krutou realitou ľudskej bolesti, ktorú verejnosť často prehliada.
"Futbal je obrovský šport a ľudia majú svoj názor, čo je prirodzené. Verejnosť očakáva, že sa cez niečo také prenesiete pomerne rýchlo, ale ja si nemyslím, že to tak je. Pripadá mi trochu zvláštne a ťažké, keď počujem ľudí hovoriť o hráčoch Liverpoolu a ich výkonoch. Pretože si nemyslím, že je pre nich táto sezóna z futbalového hľadiska vôbec dôležitá," uviedol brankár, ktorý v júni 2025 zamieril do Brentfordu.
Náročnú atmosféru v klube potvrdil už v novembri aj manažér Arne Slot. Priznal, že mu Jota citeľne chýba nielen na ihrisku, ale predovšetkým ako človek. Emócie naplno vytryskli aj u obrancu Robertsona bezprostredne po tom, ako si so Škótskom vybojoval postup na MS 2026. Kapitán reprezentácie priznal, že aj napriek obrovskému športovému úspechu sa v myšlienkach neustále vracal k tragicky zosnulému parťákovi.
"Bol som úplne v troskách, pretože som v príprave na zápas s Dánskom jednoducho nemohol dostať svojho priateľa Dioga Jotu z hlavy," popísal svoje pocity po víťazstve, ktoré Škótom zaistilo letenky na šampionát.
Kelleher, ktorý prešiel liverpoolskou akadémiou a za klub odchytal 67 stretnutí, patril k najbližším priateľom Jotu v celom futbalovom prostredí. Odchod do Londýna mu pomohol získať pozíciu brankárskej jednotky. Priznáva, že zmena dresu mu uľahčila aj proces vyrovnávania sa s touto životnou ranou.
"Zostávam s niektorými chlapcami v kontakte, mám tam veľa dobrých priateľov. Je to pre nich veľmi ťažké obdobie aj sezóna, navyše za okolností, ktoré ľudia pravdepodobne príliš neberú do úvahy," vysvetlil úprimne írsky reprezentant.
"Pre mňa osobne bolo možno o niečo jednoduchšie byť od toho ďalej a nebyť v takej tesnej blízkosti tragédie každý deň. Z individuálneho hľadiska bolo správne odísť a hrať pravidelne bez ohľadu na to, čo sa stalo," doplnil.