Ako sám hovorí, ešte pred rokom ho nikto nepoznal. Všetko sa plynulo menilo až s odchodom do Ameriky, kde začal chytať v drese Chippewy Steel nižšiu juniorskú súťaž North American Hockey League, pričom už po niekoľkých dueloch mal na stole ponuky z vyššej USHL. Nasledovali mesiace ukončené ziskom ocenenia pre najlepšieho brankára MSJ 2023. Adam Gajan dochytal turnaj v horúčkach, bolestiach, miestami na puk ledva videl.
Po štvrťfinále ste hovorili, že najbližšie dni budete len ležať. Koľko dní vám to vydržalo?
"Povedal som to, pretože počas posledných piatich dní majstrovstiev som sa veľmi zle cítil. Po zápase s Kanadou, ani neviem ako, sa to pomaly začalo zlepšovať. V sobotu večer som znovu chytal. Veľa dní som si v posteli nepoležal.“
Ak by niekto Adamovi Gajanovi mesiac dozadu tvrdil, že bude jednou z hlavných postáv celých MSJ, čo by ste mu na to povedali?
"Asi by som mu veľmi neveril. Od začiatku sezóny sa diali veci, ktoré som neočakával. O majstrovstvách som nerozmýšľal, keďže som v reprezentácii predtým veľa neodchytal. Nesústredil som sa na to, ale som rád, že som dostal šancu a takto to dopadlo.“
Do nominácie ste sa dostali až dodatočne. Turnaj ste začali v pozícii tretieho gólmana po tom, čo ste odchytali len druhé stretnutie v USHL a zavolal vám tréner brankárov Peter Kosa. Aké boli prvé momenty a dni po príchode k tímu?
"Keď som prišiel, bolo už po prvom prípravnom zápase. Bola noc, celý tím bol spolu už týždeň. Na prvý tréning som sa pozeral zo striedačky, keďže som nemal výstroj. Našťastie ďalší deň prišla a mohol som trénovať.“
Bez prípravného duelu v drese Slovenska ste vhupli do súboja s Amerikou. Za Slovensko ste predtým na veľkých reprezentačných turnajoch nechytali. Napriek tomu ste vraveli, že ste zostali pokojnejší ako pred klubovým vystúpením. Ako to je možné?
"V rozhovore som nevedel, ako to presne nazvať – či ako predzápasový stres, ktorý je pred každým zápasom, alebo nejako inak. Až ráno pred duelom s USA som sa dozvedel, že budem chytať, pretože ani tréneri sa nevedeli rozhodnúť. Čakal som, že budem nervóznejší ako v klube, ale pravdupovediac som nebol nervózny vôbec. Nechcem povedať, že som sa cítil ako pred tréningom, ale nervozitu som nepociťoval. Neviem, prečo to tak bolo.“
Bolo to možno aj tým, že na stres nebol čas?
"Na mítingoch pred zápasom tam možno bol, ale tesne pred začiatkom som necítil vôbec nič. Bol to divný pocit. Akoby sme ani nešli hrať zápas, nie ešte proti USA na majstrovstvách sveta.“
S Filipom Mešárom ste veľkí kamaráti. Keďže to bol pre vás prvý turnaj za Slovensko, pomohol vám aklimatizovať sa?
"S Filipom sme sa rozprávali každý deň aj pred príchodom, trávili sme spolu veľa času. Od detstva sme dobrí kamaráti a som rád, že som tam mohol byť spolu s ním. Stále mi veril. Aj v lete, keď sme spolu trénovali, mi vravel, že sa na turnaj musím dostať. Ja som mu odpovedal, že to neriešim. Nakoniec to vyšlo tak, ako malo.“
Bývali ste s ním na izbe?
"Najprv som býval na izbe sám, keďže som prišiel do hotela niekedy o tretej v noci. Priletel som o polnoci, ale chýbali mi tašky, preto som ďalšie dve hodiny strávil na letisku nahlasovaním. Celkovo tam bolo veľa stratenej batožiny. Ďalší deň odišiel z tímu Jany Korec, ja som šiel na izbu k Patrikovi Andrisíkovi. S ním som strávil celý turnaj. Staral sa o mňa, keďže som na tom nebol dobre.“
Tréner brankárov U20 Peter Kosa vyhlásil, že po druhej tretine stretnutia so Švajčiarmi ste chceli striedať. Mali ste vysoké teploty, virózu, bolesti tela. Bol to adrenalín, ktorý vás hnal vpred?
"Jediný zápas, keď som sa cítil normálne, bol proti USA. Následne v noci to celé začalo a neprestalo až do posledného duelu. Proti Kanade som od prvej minúty ledva stál na nohách. Švajčiarsko si pamätám veľmi dobre. V druhej tretine som na puk párkrát ani nevidel, bolo to veľmi zlé. Cez prestávku som si dal lieky, bolo mi trochu lepšie, ale zo zdravotného pohľadu bola druhá tretina proti Švajčiarom najhoršia.“
Chytali ste už aj predtým v takomto stave?
"V tomto mám dosť prísnu mamu (úsmev). Deň pred zápasom s Kanadou mi napísala, aby som nešiel chytať, keď som taký chorý. Vravela, že takéto duely s Kanadou ešte budú. Len som sa zasmial a odpísal som „určite“. Potom som mal mobil už vypnutý, aby ma nik neotravoval a mohol som sa sústrediť. Avšak nie, inak som nikdy nechytal chorý.“
Ako reagovala mama po zápase s Kanadou?
"Aj keď mi povedala, že nemám ísť chytať, tak, samozrejme, vedela, že chytať pôjdem. Mama tuším zápas ani naživo nepozerala, pretože je dosť nervózna, keď v zápasoch chytám. Na Slovensku bola noc, hneď po konci sme si ani nevolali, rozprávali sme sa až na ďalší deň."
Mnohé momenty si zaslúžili pozornosť. Fantastický debut, čisté konto s Lotyšskom, ale aj smolné štvrťfinále, po ktorom vás vytlieskalo celé hľadisko. Čo z toho vám utkvie v hlave najviac?
"Je tam toho viac, ale určite je to duel s Kanadou. Hrať pred takmer 11-tisíc ľuďmi, vo vypredanej hale v Kanade a proti Kanade... Ísť do predĺženia s najlepším tímom na turnaji a proti takým hviezdam, bolo to super. Škoda, že nám chýbalo málo k veľkému úspechu.“
Čo to pre vás znamená?
"Pred rokom som turnaj pozeral v televízii a teraz som bol už tam. Keď som sledoval súboj s Fínskom z tribúny a vedľa mňa sedel Alex Šotek, tak som si nevedel predstaviť, že by som bol na ľade a chytal na takomto turnaji. Je to niečo výnimočné. Som za to naozaj rád.“
V piatok ste boli vyhlásený za najlepšieho brankára MSJ. Zo Slovákov sa to pred vami podarilo len Denisovi Godlovi. Čo na to vravíte?
"Veľmi som to neriešil. Aj tréner brankárov mi po turnaji povedal, že sa to môže podariť. Niekto mi poslal informáciu, že som len druhý gólman, ktorý ocenenie získal a nešiel do semifinále. Prvý bol Petr Mrázek. Vedel som, že sú tam ďalší brankári, či už to bol Čech Suchánek, Kanaďan Milic alebo Švéd Lindbom. Samozrejme, som rád, že to dali mne.“
Boli ste v kontakte aj s niektorým zo slovenských bývalých či súčasných reprezentantov?
"S Jankom Lašákom. On mi zároveň pomáhal najviac zo všetkých. Má asi najväčšiu zásluhu na mojej doterajšej kariére a na tom, čo sa mi podarilo. Bez neho by som nemal nič. Rozprával som sa s ním po každom zápase. Stále mi pomáhal a naďalej mi pomáha.“
Zo dňa na deň ste sa stali svetovou senzáciou. Ako vnímate ostatné dva týždne?
"Po zápasoch mi takmer vybuchol mobil a Instagram. Bolo toho veľa, ale myslím si, že to zvládam. Teraz sú predo mnou ešte ďalšie rozhovory a ďalej sa budem sústrediť na klubovú sezónu. Sme v jej polovici, pred nami je veľa roboty. Budem sa snažiť pomôcť Green Bay Gamblers, potom by som mal ísť späť do Chippewy a pomôcť im dosiahnuť úspech.“
Vnímate reči o drafte 2023 a o tom, že vás sledujú kluby NHL?
"Do Ameriky som prišiel a v podstate nikto o mne nevedel. Majstrovstvá boli asi prvou možnosťou pre slovenských fanúšikov, kde ma mohli vidieť. V Amerike ma sledovali ľudia od začiatku sezóny, tímy z NHL sa so mnou začali baviť už po niekoľkých odchytaných zápasoch v NAHL. Pýtali sa ma, kde som doteraz bol. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo. S klubmi z NHL som už bol v kontakte, teraz to bude asi iba pribúdať.“
Prečo ste sa rozhodli skúsiť hokej a život za „veľkou mlákou“?
"Dôvodov bolo viac. Keď sa začala pandémia koronavírusu, začal Janko Lašák robiť webináre s ľuďmi, ktorí rozprávali o univerzitách. Pamätám si na jeden s Dávidom Hrenákom. Keď rozprával on, vravel som si, že je to najlepšia cesta, špeciálne pre brankára. Počul som rozprávať aj ostatných ľudí, videl som konkrétne čísla. Americký tím, ktorý pred dvomi rokmi na MSJ vyhral zlato, hral celý na univerzite. Povedal som si, že to stojí za to. Teraz, keď som tu, vidím, ako to v Amerike všetci berú. Na Slovensku si to možno neuvedomujeme a ani ja som si to neuvedomoval, aká veľká vec to je. Každému by som to len odporučil.“
Ako sa vám žije v Amerike?
"Úplne super. Spoluhráči v Chippewe ma výborne zobrali. Bol som až prekvapený, že sme si takto sadli. Mám tam billet rodinu (rodina, ktorá sa stará o mladého hráča, zväčša z Európy a iných častí Ameriky, pozn. redakcie), ktorá mi je ako moji najlepší kamaráti. Pred mesiacom som od nich odišiel, ale odvtedy nebol ani jeden deň, keď som si nezavolal s náhradnou mamou. Teraz mám super rodinu v Green Bay. Je skvelé, akých ľudí mám okolo seba. Vôbec sa necítim tak, akoby som bol ďaleko od domova.“
V čom spočívala najväčšia zmena po presťahovaní?
"Každý vraví, že prvé mesiace sú ťažké, ale ja som na to bol už zvyknutý. Keď som mal 14 rokov, hral som niekoľko mesiacov vo Fínsku, ostatné dva roky som býval sám v Skalici. Aj vďaka rodine v Chippewe mi to príde ešte ľahšie ako v Skalici, kde som robil všetko sám, vo Fínsku to nebolo veľmi dobré. Tu som nemal pocit, že by bolo pre mňa niečo ťažké, alebo by mi niečo chýbalo.“
Čo robíte, ak máte voľno?
"Veľa záľub mimo hokeja nemám (úsmev). Ako som už povedal, s náhradnou rodinou trávim veľa času. V Green Bay mám super rodinu, lepšiu by som si priať nemohol. V Chippewe je to špeciálne. Taký dobrý vzťah s billet rodinou nemal ešte asi nik. Keď nemáme tímový program, dokážem s nimi stráviť aj celý deň. Potom aj so spoluhráčmi, ale rovnako si rád zavolám s kamarátmi zo Slovenska.“
Po návrate z MSJ ste absolvovali prvý duel, Green Bay prehralo 3:5, inkasovali ste štyri zásahy. Ako sa vám chytalo po náročných dňoch a chorobe?
"Tréner vedel, že som na tom nebol úplne zdravotne ideálne. Pýtal sa ma, či môžem chytať. Odpovedal som áno, keďže som dlhšie nič nerobil a cítil som sa dobre. Na ľade som počas aktivity trochu cítil, že to ešte nie je na sto percent. Ako som si proti USA zvykal na iný štýl hokeja, tak si budem musieť zvyknúť na iný štýl znovu v lige. Necítil som sa v bráne úplne dobre. Je to niečo iné ako na majstrovstvách. Boli tam aj náhodné góly, ale zároveň si nemyslím, že som chytal dobre. Budem sa snažiť to zlepšiť.“
Privítali vás po návrate nejako špeciálne?
"Po prílete z majstrovstiev som šiel k rodine do Chippewy, keďže som s nimi dlho nebol. Vo štvrtok ráno som šiel pozrieť spoluhráčov. Tréner hneď zastavil tréning, všetci prišli za mnou, tam to bolo špeciálne. V piatok som prišiel do Green Bay. S každým som sa privítal, pogratulovali mi, ale keďže som prišiel až na zraz a prebiehala príprava pred piatkovým zápasom, tak to nemohlo byť nič veľké.“
Čo vás čaká najbližšie dni a týždne?
"Zostávam stále v Green Bay, taká bola dohoda. Po niekoľkých dueloch v Chippewe sa veľa USHL tímov bavilo s trénerom o tom, že ma chcú, ale ja som cítil, že tam chcem zostať. Pred rokom o mne nikto nevedel, bez Chippewy by som nič nemal. S Green Bay sme sa dohodli, majú tam super tím so super trénermi. Chceli sme sa s agentom vyhnúť tomu, aby ma do USHL draftoval slabší tím. Green Bay bola najlepšia cesta pre všetkých. Som tu na desať zápasov, aby si ma poistili a aby ma o rok v drafte nemohol nik iný zobrať. Potom pôjdem naspäť do Chippewy. Taký je plán, nemalo by sa na tom nič zmeniť.“