Písal sa rok 1914. Začala sa prvá svetová vojna a väčšina hráčov pražského klubu narukovala do armády. Vtedajší kapitán Vaník len s obrovskou námahou skladal základnú jedenástku, aby mohol tím vybehnúť na trávnik. Najpálčivejším problémom sa ukázalo nájsť brankára.
Ako na zavolanie sa pri kabíne ocitol istý Vlasta Burian. Dušoval sa, že už medzi žrďami stál a rád by si zachytal za Spartu, ktorej bol vždy veľkým obdivovateľom. Hoci jeho budúci spoluhráči nemali voči jeho schopnostiam veľa dôvery, dostal šancu. Stačilo jedno stretnutie a všetky pochybnosti sa rozptýlili. Sám kapitán mu podľa vyjadrenia na oficiálnej stránke klubu povedal: "Všetka česť, Vlasto, takého gólmana sme už dlho nemali."

Odvtedy sa stal Burian na štyri roky brankárskou jednotkou v Sparte, v ktorej aktívne pôsobil do roku 1920. Odchytal takmer stovku duelov. Obzvlášť si užíval najmä derby so Slaviou, v ktorých sa mu podarilo dokonca vychytať aj čisté konto. Potom však prišiel konflikt s kabaretnými vystúpeniami.
Komik spieval v zbore a pôsobil v divadle. Keď zápasy nezačínali v dostatočnom predstihu, dobiehal na predstavenia na poslednú chvíľu alebo meškal. Často utekal po Václavskom námestí ešte v brankárskom drese, aby sa dostavil na javisko čo najskôr.
Trpezlivosť došla vedeniu divadla po pohárovom stretnutí proti Unionu Žižkov. Keďže riadny hrací čas nepriniesol rozhodnutie, muselo sa predlžovať. Burian chcel odísť ešte počas nadstavenia s tým, že mužstvo určite udrží víťazstvo aj bez neho. Ale práve vtedy rozhodca odpískal penaltu proti Sparte. Český Charlie Chaplin strelu k tyči chytil, no o miesto v kabarete prišiel.

Niekoľko sezón bol vedúcim družstva a nakoniec na protest proti odvolaniu vtedajšieho predsedu klubu odišiel na dva roky do Slavie. K tomuto kroku sa vyjadril: "Vo vrecku som nosil slavistickú legitimáciu, ale v srdci som mal stále Spartu."
Keď vo futbale skončil a ostal iba pri vystúpeniach na javisku alebo vo filme, zvykol hovorievať: "Hrať za Spartu a počuť potlesk tribún, to bolo pre mňa väčším pôžitkom, ako keby ma každé nedeľné popoludnie obvešali v kabarete vavrínovými vencami."
Za zmienku rozhodne stojí aj vznik takzvanej Burianovej XI. V nej sa jej hlavný predstaviteľ vrátil do brány a tím poskladal z populárnych internacionálnych osobností futbalu, ktoré často dosiahli viac ako ligové celky. Sparte ostal verný až do svojej smrti v roku 1962.
