V posledných rokoch fanúšikovia po celom Anglicku protestujú proti konaniu majiteľov svojich klubov. No hoci zlé prestupy a s nimi spojené športové neúspechy a nedostatok trofejí vyzerajú na prvý pohľad problematicky, dnes sú v stávke úplne iné a oveľa podstatnejšie veci. Ide o samotnú existenciu tradičných značiek.
Kedysi slávne Bury, ktoré sa môže pochváliť aj dvoma triumfami v FA Cupe, bolo v roku 2019 úplne vyradené z pyramídy anglických futbalových súťaží a muselo fakticky začať odznova v deviatej lige. Ohrozená bola v ostatných rokoch aj existencia Boltonu, Derby County a Wiganu.
Týmto bývalým prvoligovým celkom sa podarilo prežiť, teraz je v problémoch ďalší, ktorý už také šťastie mať nemusí. Čoraz viac sa zdá, že v Readingu pomaly, ale isto zhasínajú svetlá na konci tunela.
Desaťročie snov
Pred dvanástimi rokmi v zimnom prestupovom období boli fanúšikovia Readingu hrdí, keď Brian McDermott a Adam Le Fondre získali ocenenie trénera a hráča mesiaca Premier League. Tím zakončil január víťazstvami nad West Bromom a Newcastlom a remízou s veľmi silnou Chelsea. Hoci Royals v tom čase hrali o zostup, zlatá éra klubu, ktorá sa začala osem rokov predtým, stále doznievala.
V roku 2006 sa Reading prvýkrát prebojoval do najvyššej súťaže, keď s prehľadom vyhral Championship. Úctyhodných 106 bodov zo 46 zápasov je dodnes najvyšším počtom bodov v histórii anglického profesionálneho futbalu.
Svoju premiérovú sezónu v Premier League ukončili hráči Readingu na pôsobivom ôsmom mieste, pričom od postupu do Pohára UEFA ich delil len jeden bod. Medzi pamätné momenty ročníka patrí úžasný obrat proti Middlesbrough v úvodnom kole, remízy s Manchestrom United a Chelsea, výhra nad Tottenhamom a pôsobivý výsledok 6:0 proti West Hamu.
V roku 2008 mužstvo nešťastne zostúpilo do nižšej súťaže, ale vďaka modernému štadiónu, vynikajúcej skautskej sieti a jednej z najlepších akadémií v krajine sa v nasledujúcich sezónach udržalo v popredí druhej najvyššej súťaže a v roku 2012 oslávilo zaslúžený návrat medzi elitu.
Bolo zrejmé, že klub je dobre nastavený, a aj keď po návrate prišiel ďalší zostup - tím nemal dostatočnú kvalitu - atmosféra okolo zostala plná optimizmu. Pomohol vstup thajského konzorcia, ktoré v roku 2014 prevzalo hlavný podiel od predchádzajúceho väčšinového akcionára Antona Zingareviča a ukončilo tak rok finančnej neistoty po páde o poschodie nižšie.
Pocit medzi priaznivcami, že im chýba už len krôčik k zlatým časom, sa umocnil, keď sa Royals v roku 2015 druhýkrát v histórii dostali do semifinále FA Cupu a o dve sezóny neskôr si víťazstvom nad Fulhamom zabezpečili finále play-off Championship.
Vo chvíľach, keď sa tím chystal do Wembley bojovať o postup do Premier League, prišla správa, že klub kupuje bohatý čínsky podnikateľ Taj Jung-ke a jeho sestra. Táto informácia, ktorá sa v tom čase zdala byť jednou z najlepších v histórii klubu, sa neskôr ukázala ako tá najhoršia. Časom prebila aj smútok z nešťastného penaltového rozstrelu. Hráči Readingu vtedy zostali s hlavou v dlaniach a Huddersfield zamieril medzi elitu.
Na prahu smrti
Osem rokov neskôr pôsobí Reading v tretej anglickej lige, niekoľkokrát mu boli odpočítané body a postihlo ho prestupové embargo.
Ale poporiadku: Taj Jung-ke začal megalomansky. Dovolil manažérom míňať na prestupy a platy viac ako kedykoľvek predtým. Efekt bol však opačný. Namiesto boja o postup sa častejšie hralo o záchranu a nasledoval finančný krach. Počas piatich rokov sa klub dostal zhruba 170 miliónov eur do mínusu. Nasledovalo domino v podobe nezaplatených daní, nevyplatených miezd a odpočtu bodov, po ktorom nasledoval logický zostup do tretej ligy v roku 2023, prvý od roku 1999.
V lete 2024 sa Rob Couhig, bývalý majiteľ Wycombe Wanderers, rozhodol klub zachrániť. Už to vyzeralo, že prevezme vedenie, dokonca poskytol finančné pôžičky, aby pomohol udržať Reading nad vodou, ale čínsky majiteľ Taj Jung-ke na poslednú chvíľu od dohody odstúpil.
A keďže Couhigove peniaze bolo potrebné vrátiť a splatiť, klub bol odvtedy financovaný najmä z podielu z predaja (približne 6 miliónov eur) svojho bývalého hráča Michaela Oliseho do Bayernu Mníchov. Toho síce do Bundesligy za 53 miliónov eur poslal Crystal Palace, ale našťastie v klauzule zostala zmienka o 10-percentnej participácii na ďalšom prestupe.
Desivá situácia v kanceláriách Readingu je o to bolestivejšia, že sa v ňom skutočne objavili náznaky herného a výkonnostného potenciálu. Bývalému trénerovi Southamptonu Rubenovi Sellesovi sa podaril zázrak, keď v minulej sezóne napriek odpočtu bodov udržal mužstvo pohodlne v horných poschodiach tabuľky a v aktuálnom ročníku ho dostal do boja o play-off.
Vďaka tomu, že tím je postavený na produktoch vlastnej akadémie a tiež prezieravo získaných posilách - všetky prestupy boli voľnými hráčmi - rovnako ako naposledy, keď sa prebojoval do Premier League, to vyzeralo, že starý dobrý Reading sa vracia.
Pretrvávajúca kríza však v decembri prinútila Sellesa odísť do Hullu a hviezdny útočník Sam Smith má byť teraz predaný do konkurenčného Wrexhamu, keďže peniaze za Oliseho dochádzajú. Tým sa vlastne končia šance Readingu na návrat do Championship. V súčasnosti je však strata postupu najmenšou starosťou priaznivcov Readingu.
Nefunkčný systém
Fanúšikovia Readingu sa uplynulé dva roky obávali, že ich klub po ďalších dvoch rokoch nebude existovať. Mali na to zjavný dôvod, ďalšie dva celky, ktoré Číňan Taj Jung-ke vlastnil - belgický KSV Roeselare a čínsky Beijing Renhe - už dnes neexistujú. Prvý z nich skončil v roku 2020, len rok pred svojím 100. výročím a druhý v roku 2021.
Priaznivci klubu založili protestné hnutie s názvom Sell Before We Dai, pochodovali mestom a hádzali tenisové loptičky na ihrisko, aby prerušovali zápasy, nemalo to však žiadny efekt. Úrady neurobili takmer nič, hoci aj tie nesú veľkú vinu za to, kde sa Reading ocitol.
V roku 2016 Taj Jung-ke zúfalo túžil vlastniť anglický prvoligový klub. Jeho prvý pokus zlyhal, keď neprešiel testom vhodnosti a správnosti, ktorý má Premier League vo svojom protokole pri snahe kúpiť Hull. Musel sa teda uspokojiť s ďalším najlepším klubom v poradí a zvolil si tím Championship, ktorý sa usiloval o postup.
Hoci ho už raz vedenie Premier League uznalo za nespôsobilého kúpiť klub a v tom čase priviedol dva iné ku krachu, EFL (riadiaci orgán druhej, tretej a štvrtej úrovne anglického futbalu) mu umožnila získať Reading.
Keď sa potom začali objavovať podobné signály ako pri krachu iných klubov Číňana, EFL svojimi reakciami príliš nepomohla a namiesto toho potrestala Reading a jeho fanúšikov za prehrešky majiteľa odpočítaním bodov, ktoré celok preradili do nižšej súťaže.
Taj Jung-ke dostal finančné postihy, ako aj dôrazné výzvy na nápravu situácie, keďže kríza bola čoraz vážnejšia. Disciplinárna komisia však zablokovala 12-mesačný zákaz pôsobenia vo futbale, ktorý by ho fakticky prinútil klub predať. To sa však zdalo ako príliš tvrdý trest.
Bez viny však nie je ani Premier League, kde je o najvyššiu súťaž obrovský záujem najmä pre až obscénne lukratívne televízne zmluvy. Tie sa uzatvárali v uplynulom desaťročí a Taj Jung-ke tak rád riskoval celú existenciu 150-ročného klubu, len aby sa pokúsil získať kúsok z koláča TV práv.
A to je súčasný problém anglického futbalu. Bezohľadní majitelia sú ochotní urobiť takmer čokoľvek, aby sa dostali medzi smotánku a riadiace orgány nie sú vybavené na to, aby sa s tým vyrovnali.
Reading je aktuálne len niekoľko mesiacov od toho, aby sa stal prvým bývalým tímom Premier League, ktorý zaplatí najvyššiu cenu za nezodpovedné správanie majiteľov. A ak sa situácia nezmení, nebude to posledný prípad.