"S obľubou hovorím, že nie je problém, aby bol hráč zaťažovaný sofistikovaným spôsobom. Zložitá časť je pripraviť ho opäť po záťaži. A teda opätovne vykonať špičkovú záťaž. Chceme, aby bol schopný zvládnuť záťaž a stále podával výkony. Takže fyziologicky to nie je problém zvládnuť. Problémom je udržať hráča v maximálnej výkonnosti," pripustil Zahálka.
Trénerom to sťažuje množstvo faktorov. V ideálnom svete by sa hráči mohli sústrediť len na regeneráciu medzi zápasmi, ale v skutočnosti to nejde.
"Negatíva, ktoré vstupujú do prípravy hráčov, sú rôzne anomálie. Zmeny hracích dní, zmeny časov, cestovanie. Hráč hrá v klube, kde je niečo nastavené, stabilizované, a potom ide hrať za národný tím, kde prichádza do iného nastavenia s podmienkou cestovania a periodicita duelov je narušená. To ovplyvní výkonnosť a tiež zdravie. Hlavnou otázkou je umenie pripraviť hráča aj pri týchto zmenách tak, aby podával špičkové výkony," spomenul športový vedec.
Všetky športy sa neustále posúvajú, hra sa zrýchľuje. Výkyvy výkonnosti sú preto citeľnejšie ako v minulosti. Keď sa niekomu zápas nevydarí, je to okamžite vidieť. "Nároky na ľudský organizmus, na rozhodovacie procesy, sú strašne skrátené. Všetky veci musia robiť v absolútnej rýchlosti ľudského tela a k tomu ešte zapojiť rozhodovacie procesy," povedal Zahálka, ktorý upozorňuje, že s prechodom na vyššiu rýchlosť hry je potrebné hráčov sledovať v iných parametroch ako v minulosti.
"Z fyziologického hľadiska, keď hráč zabehol desať alebo dvanásť kilometrov, považovalo sa to za prekonanie veľkého množstva kilometrov. Dnes je to bezvýznamný údaj. Zmena záťaže je úplne iná. Dnes ide o rýchlostné zaťaženie, zmeny smeru, šprintérske veci."
"Parameter vytrvalosti je zaujímavý, ale nie je dominantný. Zmena rýchlosti zvyšuje nároky na hráča a zvyšuje rizikové faktory zranenia. Pri extrémnom zaťažení dochádza k poškodeniu svalov a mäkkých tkanív," uzavrel.