Andre Agassi (1997)
V roku 1997 mal Agassi pozitívny dopingový test na užívanie metamfetamínu. Po spoločnom vyšetrovaní Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a Asociácie tenisových profesionálov (ATP) sa tieto organizácie rozhodli udeliť mu trojmesačný dištanc. Trest však nebol oficiálne vynesený. Američan totiž pozitívny výsledok zviedol na alkoholický nápoj s prímesou.
Prípad bol znovu prerokovaný v roku 2009 po vydaní Agassiho autobiografie Open – Otvorená spoveď. Priznal v nej, že klamal o príčine svojho pozitívneho výsledku dopingového testu. Agassi odhalil, že sa stal závislým na metamfetamíne v priebehu roka 1997, keď čelil osobným aj profesným problémom a s drogou ho zoznámil jeho asistent.
Po tomto priznaní nebol proti Agassimu zahájený žiadny formálny prípad, pretože k priestupku došlo pred založením Svetovej antidopingovej agentúry v roku 1999 a pred prevzatím antidopingového programu Medzinárodnou tenisovou federáciou (ITF) v roku 2007.
Petr Korda (1998)
Pár mesiacov po zisku svojho jediného grandslamového titulu na Australian Open mal Korda na Wimbledone 1998 pozitívny test na zakázaný anabolický steroid nandrolon. V decembri toho istého roku odmietol, že by dopoval úmyselne. Medzinárodná tenisová federácia sa pôvodne rozhodla, že bývalú svetovú dvojku trestať nebude.
V nasledujúcich deviatich mesiacoch prebiehala dlhá právna bitka, do ktorej sa zapojili Korda, ITF, britský najvyšší súd a Športový arbitrážny súd (CAS). Čechovi bol nakoniec uložený ročný zákaz činnosti od septembra 1999. Ešte pred trestom však oznámil koniec kariéry a na okruhu ATP už nikdy nehral.
Martina Hingisová (2007)
Druhá časť kariéry legendárnej Hingisovej skončila bizarne v roku 2007, keď mala košická rodáčka pozitívny test na benzoylekgonín, látku často spájanú s užívaním kokaínu. Tenistka reprezentujúca Švajčiarsko sa pokúsila odvolať proti rozhodnutiu ITF vymazať ju zo svetového rebríčka a zakázať jej od októbra 2007 na dva roky činnosť. To však bolo zamietnuté s odôvodnením, že znovu ukončila kariéru.
Hingisová naďalej hlásala svoju nevinu a popierala, že by niekedy užila kokaín. Prípad nabral ďalšie obrátky, keď súkromný test jej vzorky ukázal negatívny výsledok. V tenisovom dôchodku zostala až do roku 2013, keď sa druhýkrát vrátila a získala ďalších 10 titulov v ženskej a zmiešanej štvorhre. Stala sa aj deblovou svetovou jednotkou.
Marin Čilič (2013)
V roku 2013 mal na turnaji v Mníchove pozitívny test na niketamid - stimulant, ktorý podporuje dýchanie. Čilič poprel, že by sa dopustil akéhokoľvek pochybenia. Chorvát uviedol, že látka bola prítomná v tabletách glukózy, ktoré si priviezol z Francúzska. ITF prijala jeho tvrdenie, že sa nedopustil úmyselného pochybenia, ale aj tak mu udelila deväťmesačný zákaz činnosti.
Čilič odstúpil z Wimbledonu a ako dôvod uviedol zranenie kolena, aby sa vyhol zverejneniu svojej predbežnej suspendácie. Proti dĺžke zákazu sa úspešne odvolal a bol mu skrátený iba na štyri mesiace. Na tour sa vrátil v októbri 2013 a o necelý rok neskôr získal na US Open svoj jediný grandslamový titul.
Maria Šarapovová ( 2016)
Asi vôbec najznámejším dopingovým prípadom v histórii tenisu je kauza Šarapovovej. Ruska mala na Australian Open 2016 pozitívny test na meldónium a potom zvolala tlačovú konferenciu, na ktorej priznala, že urobila "obrovskú chybu".
Meldonium, liek na srdce, ktorý užívala 10 rokov, bolo na začiatku roka 2016 pridané na zoznam zakázaných látok Svetovej antidopingovej agentúry (WADA). Šarapovová tvrdila, že si zabudla nový zoznam skontrolovať. V júni 2016 dostala zákaz činnosti na dva roky, a to spätne od svojho pozitívneho testu. Po odvolaní na CAS bol zákaz skrátený na 15 mesiacov. Päťnásobná grandslamová šampiónka sa vrátila do hry v apríli 2017, avšak nedokázala dosiahnuť na svoju predchádzajúcu úroveň.
Simona Halepová (2022)
Kariéra bývalej šampiónky French Open a Wimbledonu a niekdajšej svetovej jednotky nabrala úplne iný smer, keď sa v októbri 2022 potvrdilo, že mala na US Open pozitívny test na zakázanú látku stimulujúcu tvorbu hemoglobínu a červených krviniek (liek Roxadustat), teda s podobnými účinkami ako EPO.
Rumunka bola predbežne suspendovaná a skúmal sa aj jej biologický pas. Nakoniec jej bol v septembri 2023 udelený zákaz činnosti na štyri roky. Halepová naďalej tvrdila, že k testu došlo po prijatí látky od bývalého trénera Patricka Mouratogloua. Vo februári 2024 sa odvolala.
CAS jej zákaz výrazne znížil zo štyroch rokov na deväť mesiacov a umožnil jej návrat po 18-mesačnej suspendácii. Vrátane marcovej tisícky v Miami odohrala zatiaľ len štyri turnaje. Momentálne patrí k najhlasnejším kritikom rozhodnutia ITIA v prípadoch Sinnera a Swiatekovej.