Odhodlaná fighterka už v minulosti priniesla Slovensku viacero cenných úspechov a dôkazov svojich kvalít. Po pauze spôsobenej zdravotnými ťažkosťami je pripravená vystúpiť na scénu a rozšíriť svoju zbierku triumfov. Medzi európskou elitou sa predstavia tiež jej kolegovia Iveta Srncová, Linda Predanocy a Stanislav Afanasiev.
Rok 2023 bol pre Lenku Škundovú mimoriadne náročným. Naplniť veľký potenciál jej nedovolilo vlastné telo. Vlani mala v pláne zameškané dohnať, ale do cesty prišli známe komplikácie. Po víťaznom vystúpení z apríla 2024 na turnaji PML 9 ohlásila comeback, osud bol však už po niekoľkýkrát proti.
"Mala som krátko pred štátnicami a popri všetkých povinnostiach prišlo vyhorenie. Z tohto obdobia som sa veľmi dlho dávala dokopy. Na tri mesiace som si odskočila do Thajska, no po návrate ma opäť trápila psychika. Bojový život šiel úplne do stratena. Lámať sa to začalo pred zimou, vtedy som začala aktívnejšie trénovať. Tento rok to už snáď vyjde."
Za uplynulých 18 mesiacov absolvovala jediný súťažný duel, a to počas pobytu v kolíske thajského boxu. Hoci na dlhší čas vypadla zo zabehnutého súťažného rytmu, obdobie mimo ringu neprepadlo nazmar. Venovala ho regenerácii, posilneniu fyzického aj mentálneho zdravia a postupnej práci na detailoch, ktoré ju majú vrátiť späť ešte silnejšiu a vyzretejšiu.
"Naučila som sa hovoriť nie, upratala si priority, hodnoty a znovu dala seba i šport na prvé miesto. Teší ma, že sa mi po nedoliečenej mononukleóze napravilo zdravie. Ochorela som len dvakrát na začiatku roka, odvtedy sa držím. Cítim sa lepšie fyzicky aj psychicky, vďaka čomu zvládam dvojfázové tréningy. Navyše, spolupracujem s výživovým poradcom. Počas diéty som nikdy nejedla viac."
Pre mnohých športovcov by podobne náročné obdobia predstavovali vážny dôvod uvažovať o ukončení kariéry. Dlhodobá pauza, zdravotné patálie či strata súťažného tempa dokážu podlomiť sebavedomie aj motiváciu.
"Isté obdobie som bola zmierená s tým, že do zápasu už pravdepodobne nikdy nenastúpim, pretože som bola chorá každé dva týždne. Našťastie, tréneri ma tlačili do toho, nech to skúsim riešiť aj so súkromnou imunológiou. Ja by som už bez tohto športu nedokázala fungovať. Napriek zdravotným komplikáciám som pravidelne navštevovala tréningy, venovala sa tomu aspoň rekreačne a zároveň udržiavala v nejakom pohybe. Keby sa stalo čokoľvek, nikdy nechcem vypadnúť z tohto kolektívu."
Škundová už vo svojom portfóliu má zapísané cenné úspechy. Ako dvojnásobná držiteľka bronzových medailí z prestížneho svetového šampionátu IFMA a zároveň amatérska šampiónka organizácie SMTA potvrdila, že patrí k slovenskej špičke. Tieto výsledky sú pre ňu nielen spomienkou, ale aj motiváciou posúvať vlastnú latku vyššie. Aký rezultát je potrebný, aby sa z Atén vracala spokojná?
"Zlato. Nie je nás vo váhovej kategórii úplne veľa. Nejdem tam pre jeden zápas. Šampionát je po finančnej stránke náročný, ako samoplatca si hradím všetko z vlastného vrecka. Lacná nie je ani samotná príprava, okrem toho tomu obetujem nemálo času a takmer som zabudla, čo je to sociálny život. Vôbec som si neanalyzovala súperky, nechcem sa nijako rozptyľovať. Všetko nechávam na trénerovi, plne dôverujem jeho príprave. Sústreďujem sa výhradne na seba a verím, že som schopná konkurovať komukoľvek, kto sa proti mne v ringu postaví."
Účasť na šampionáte prináša aj menej viditeľnú stránku. Niektorí slovenskí zástupcovia si náklady spojené s cestou, pobytom aj prípravou musia hradiť z vlastných zdrojov, iní majú preplatenú iba časť. Pre mladých športovcov to predstavuje výraznú finančnú záťaž.
"Spolu s ďalšími kolegami z gymu, ktorí takisto idú reprezentovať, sme zakladali zbierku, kde môžu ľudia prispieť dobrovoľnou čiastkou. Nejaká časť peňazí sa vyzbierala. V mojom prípade je to ešte relatívne fajn, nakoľko zarábam. Ale nebudem klamať, keď som všetko vyplatila, bol to bolestivý pohľad."
Majstrovstvá Európy v Grécku vníma ako symbolický štart novej etapy svojej kariéry. Turnaj berie ako príležitosť ukázať, kam ju posunula dlhšia prestávka a náročná práca v zákulisí. Do Atén tak nejde len zbierať skúsenosti, ale aj otvoriť si dvere k ďalším športovým výzvam.
"Chcem zostať aktívna a bola by som strašne rada, keby som pred Vianocami stihla ešte aspoň jeden zápas. Mám v hlave plán, no bojím sa ho vysloviť nahlas, lebo vždy, keď som to spravila, nevyšiel. Aktuálne si verím a uvažujem nad prechodom do váhovej kategórie do 55 kilogramov, čo je v PML ženská titulová divízia. Neviem, či Monika Chochlíková má nejaké ambície na zisk opasku, no ja sa pokojne obetujem."
Trenčianska rodáčka sa dlhodobo pripravuje pod vedením dvojice, ktorú v slovenskom svete bojových športov netreba zvlášť predstavovať. Tomáš Tadlánek a Monika Chochlíková pre ňu nepredstavujú len trénerov zodpovedných za športový rast. V období, keď to mala najťažšie, jej podali pomocnú ruku a podporili ju nad rámec tréningových povinností.
"Aj keď to vyznie veľmi zle, boli pre mňa najväčšou oporou. O veľa veciach, ktoré sa vtedy diali, nevedia dodnes ani moji rodičia. Ale jedného dňa sa dozvedia, ja si to šetrím na správny čas (smiech). Vedela som, že tu budú stále pre mňa a nech sa deje čokoľvek, podržia ma. Aj keď som sa cítila najhoršie, prišla som do gymu a vďaka vynikajúcemu kolektívu všetky starosti odišli."
"Vzťah s rodičmi je jednoducho iný, existujú veci, ktoré sa s nimi neriešia. Prepáč, mami (smiech). Tréneri sú pre nás prakticky druhými rodičmi. Neustále nám prízvukujú, že nechcú, aby sme boli len kvalitnými bojovníkmi, ale najmä dobrými ľuďmi. Investovali do mňa nespočetné množstvo času i energie, čiže voči nim cítim určitú zodpovednosť. Aj oni mali v kariérach náročné obdobia, no vždy sa z toho dostali. Presne toto je pre mňa obrovskou motiváciou."