Spoločnosť mu robia Austrália, Belgicko, Kanada, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko, Španielsko, Švajčiarsko a USA. Pri rozdeľovaní krajín sa posudzovali dve roviny kritérií, a to kritériá zdrojov a kritériá reprezentácie. Medzi kritériá zdrojov patrí poradie krajín Svetovej banky a Organizácie Spojených národov pri posudzovaní HDP na obyvateľa, ktoré splnilo až 80 krajín.

Hlavným kritériom potom bolo kritérium reprezentácie. Krajina sa musela umiestniť do 24. miesta v rebríčku Davisovho pohára a Pohára Billie Jean Kingovej a v rozmedzí rokov 2020 – 2023 musela mať minimálne troch mužov a tri ženy v hlavnej súťaži na grandslamovom turnaji. Práve toto splnilo iba trinásť krajín vrátane Slovenska.

Iba krajiny, ktoré splnili všetky uvedené kritériá, boli zaradené do "top spoločnosti". O stupeň nižšie než Slovensko sa ocitli Argentína, Čile, Čína, Chorvátsko, Maďarsko, Kazachstan, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko a Ukrajina.

Vysoké hodnotenie Slovenska urobilo radosť generálnemu sekretárovi STZ Igorovi Moškovi, ktorý si však zároveň uvedomuje aj jeho nevýhodu. "Na jednej strane ma veľmi teší, že Slovensko sa spomedzi 213 krajín zaradilo do elitnej spoločnosti trinástich najlepších na svete. Na druhej ma mrzí, že najlepší slovenskí juniori nebudú môcť v budúcom roku dostať žiaden grant od Medzinárodnej tenisovej federácie," upozornil.