Zachara si v roku 1952 vybojoval nečakane zlato v hmotnostnej kategórii do 57 kilogramov. Narodil sa 27. augusta 1928 v obci Kubrá, v súčasnej časti Trenčína. Vyrastal v skromných pomeroch. Ako malý chlapec začínal s futbalom. Do boxerského klubu nastúpil, keď mal 15 rokov a do ringu vstúpil v čase druhej svetovej vojny v roku 1944.
Vďaka svojej útlej postave bol často terčom posmeškov, ale postupne si získal rešpekt u súperov. V roku 1946 vybojoval titul majstra Slovenska v kategórii do 57 kg. V tom istom roku si obliekol československý reprezentačný dres na Všeslovanských majstrovstvách v Prahe. Prebojoval sa až do finále, v ktorom boxoval s o 12 rokov starším sovietskym šampiónom Levom Segalovičom.
Následne prestúpil do boxerského oddielu v Partizánskom, kde dozrieval pod vedením olympijského víťaza z roku 1948 v kategórii do 67 kilogramov - Júliusa Tormu. Práve na týchto londýnskych OH mal pod piatimi kruhmi debutovať aj mladý Zachara. Napokon do Londýna necestoval. Prednosť vo výprave totiž dostal funkcionár komunistickej strany.
Všetko si vynahradil na OH v Helsinkách v roku 1952, keď vo finále porazil favorizovaného Taliana Sergia Caprariho a získal zlatú medailu. Štartoval aj na OH v Melbourne v roku 1956, na ktorých sa prebojoval do štvrťfinále. Československú socialistickú republiku (ČSSR) reprezentoval taktiež na majstrovstvách Európy v rokoch 1949, 1955 a 1959.
Zachara je dvojnásobný majster Slovenska a získal aj štyri tituly československého šampióna. Odmena za olympijské zlato zodpovedala dobe a krajine, v ktorej žil - za zlatú medailu oficiálne dostal tri metre látky, povýšenie na nadporučíka, hodinky a 12 zväzkov Stalinových spisov. Našťastie, spolupracovníci z textilnej továrne, v ktorej pracoval, mu urobili finančnú zbierku, vďaka ktorej obdržal 10 500 korún.
Ani neskôr Zachara nevyťažil veľa financií zo športového úspechu. Po skončení aktívnej kariéry v roku 1959 sa usadil v Dubnici nad Váhom, kde pôsobil ako tréner. Pod jeho vedením získalo družstvo boxerov Spartaka SMZ Dubnica tri tituly majstrov Československa (1969, 1971, 1972).
Zachara často s úsmevom hovoril, že box je najjemnejší šport, lebo sa robí v rukavičkách. Držiteľ titulu Rytier fair play, ktorý mu udelilo UNESCO, uviedol, že v ringu mu pomohla aj jeho záľuba v tancovaní. Podľa neho boli polka, valčík či tango vhodné aj pre box.