Zverev svojmu tímu počas ceremoniálu po víťazstve nad Cobollim vo finále Roland Garros odkázal: "Prešli sme si toho naozaj veľa – zraneniami, sklamaniami, prehrami. V istých momentoch sme boli porazení, ale teraz sme grandslamoví šampióni. To je to, na čom záleží."
Triumf Nemca po setoch 6:1, 4:6, 6:4, 6:7, 6:1 zavŕšil jednu z najnáročnejších ciest za veľkým titulom v tomto športe. Zverev sa dočkal štyri roky po tom, ako opúšťal areál Roland Garros na invalidnom vozíku so siedmimi zlomenými kosťami v nohe, a dva roky po tom, ako v parížskom finále podľahol Alcarazovi.
Víťaz French Open vzdal hold tímu, ktorý pri ňom stál aj počas neúspechov, pričom s humorom poznamenal, že sa nevie zbaviť ani otca, ktorý ho trénuje počas celej kariéry, ani brata Mischu. Poďakoval aj kondičnému trénerovi, ktorý s ním pracuje od roku 2014.
"Pravdepodobne mám najdlhšie pôsobiaci tím a trénera na okruhu," povedal. Nezabudol ani na Cobolliho, ktorého prelomové dva týždne sa skončili len krok od vysnívaného grandslamového titulu: "Z celého srdca ti prajem, aby si túto trofej čoskoro zdvihol nad hlavu. Si jeden z najlepších ľudí na okruhu."
Talian po niekoľkých minútach, keď sa snažil spracovať päťsetovú prehru, pochválil Zvereva. "Teším sa za teba, ale zároveň som smutný, pretože som bol blízko a teraz, keď si splnil svoj sen, cítim to. Nabudúce nechaj vyhrať mňa," vravel.
Cobolli poďakoval aj svojim fanúšikom. "Nemôžem sa na vás pozrieť, lebo by som sa rozplakal. Chcem vás poprosiť o jednu vec - chcem vidieť vaše úsmevy, pretože bolo fantastické byť s vami. Ďakujem, že ste prišli," vyjadril sa.