Rozhovoril sa o svojom detstve. "Pochádzam z rodiny profesionálnych lyžiarov. S tenisom som začal vo štyroch rokoch a nikto z mojej rodiny predtým nikdy nedržal raketu v ruke. V Srbsku navyše tenis nemal tradíciu. Do tohto športu som sa zamiloval a poprosil otca, aby mi kúpil raketu. Tým sa celý ten príbeh začal," zaspomínal si Djokovič.
Srbský tenista následne pripomenul, že jeho detstvo výrazne poznačili vojna, ekonomická kríza aj medzinárodné sankcie. Napriek tomu rodičia urobili maximum pre to, aby mohol rozvíjať svoj talent. "Tenis bol pre mňa útočiskom. Rodičia obetovali všetko, aby ma podporili. Moji dvaja mladší bratia pritom nemali rovnaké možnosti ako ja. Sľúbil som si, že im raz všetko vynahradím a doprajem im čo najlepší život," uviedol.
Djokovič zároveň priznal, že s pribúdajúcim vekom čoraz viac vníma limity vlastného tela. Podľa svojich slov sa snaží využiť každý zostávajúci percentuálny bod výkonnosti, aby mohol ďalej konkurovať nastupujúcej generácii. "Keď na svoj vek nemyslím ja, pripomínajú mi ho ostatní. A keď nie oni, tak moje telo," povedal s úsmevom. "Po viac ako dvadsiatich rokoch na najvyššej úrovni organizmus reaguje inak. Je to jednoducho biológia," dodal.
Telo nereaguje ako kedysi
Ako príklad uviedol tohtoročný Wimbledon. Vo štvrťfinále absolvoval vyčerpávajúcu päťhodinovú bitku, po ktorej sa podľa vlastných slov nestihol dostatočne zotaviť na semifinále proti Jannikovi Sinnerovi. "Nebol som taký svieži, ako by som potreboval. Nijako to však neznižuje Sinnerovo víťazstvo ani jeho triumf na turnaji. Len už dnes moje telo reaguje inak ako kedysi," vysvetlil.
Ani napriek pribúdajúcim rokom však nestráca motiváciu. Za jednu z hlavných hnacích síl označil fanúšikov a atmosféru na US Open. "Mojím najväčším súperom som vždy ja sám. US Open je pravdepodobne najzábavnejší a najviac vzrušujúci Grand Slam. Hrá sa na najväčšom štadióne nášho športu a už sa neviem dočkať, kedy sa tam vrátim," vyhlásil.
Veľkou oporou je mu aj rodina, predovšetkým manželka Jelena. Djokovič priznal, že práve vďaka nej môže aj naďalej bojovať o najväčšie tituly. "Bola pre mňa obrovskou oporou. Bez nej a bez toho, čo robí pre našu rodinu, by som to zvládal len ťažko. Preto dnes hrám menej turnajov ako kedysi. Chcem byť čo najlepším manželom, otcom, bratom aj synom," vysvetlil.
Na záver dostal otázku, či po zisku 24 grandslamových titulov a prekonaní takmer všetkých významných rekordov stále cíti potrebu niečo dokazovať. "Áno, samozrejme. Predovšetkým sám sebe, ale aj ostatným. Chcem si dokazovať, že môžem byť každý deň lepší," uzavrel.