Skončilo sa to tak, ako to začalo. Aj jeho prvý zápas na Roland Garros orámoval výsledok 0:6. Vtedy mal Monfils 18 rokov, rovnako ako jeho rovesník Rafael Nadal, a hovorilo sa o ňom ako o ďalšom zázračnom dieťati. Po tom, čo sa rozohral na challengeri na pražskej Štvanici, nastúpil na divokú kartu, lenže budúci argentínsky štvrťfinalista Guillermo Caňas s ním nemal zľutovanie. Skončil potupne v prvom kole, Nadal naopak vtedy v Paríži získal prvú zo svojich 22 veľkých trofejí.
Monfils však v ďalších rokoch ukázal, že predpovede neklamali. Mal výborné fyzické predpoklady, viackrát sa dostal do TOP 10 svetového rebríčka, vyhral 13 turnajov. Len tie najväčšie trofeje mu neboli dopriate. Možno aj on doplatil na éru veľkej trojky, prejsť cez Federera, Nadala a Djokoviča bolo v jeho ére takmer nemožné.
List malej dcére
No publikum ho aj tak milovalo. Jednoducho preto, ako hral. A asi najlepšie Monfilsa vystihla jeho manželka Elina Svitolinová v krásnom liste adresovanom ich dnes už päťročnej dcérke Skai.
"Prvá vec, ktorú by si mala vedieť, je, že Gael Monfils bol jeden z najlepších tenistov, akých kedy niekto videl. Boli hráči, ktorí vyhrávali tituly alebo robili menej chýb. Ale keď ti niekto bude vysvetľovať, prečo bol ten či onen hráč výnimočný, bude ti musieť ukázať množstvo štatistík."
"S tvojím otcom to bolo iné. Stačí ukázať jednu výmenu alebo jeden úder a všetci to pochopia. On dokázal jediným momentom dosiahnuť to, čo mnohí športovci možno nikdy nedosiahnu," prečíta si raz dcérka z tenisovej rodiny.
A presne to Monfils predviedol aj vo svojom poslednom zápase v Paríži. Súboj s Gastonom okorenil originálnym úderom pomedzi nohy, keď reagoval na tweener svojho súpera. V tej chvíli pritom zápas zďaleka nebol rozhodnutý. On však opäť – ako už toľkokrát predtým – venoval výmenu publiku. "Je to skoro ako na koncerte, keď zaznie dokonalá pesnička, alebo v kine, keď počuješ nádherný dialóg. A povieš si ‘Wau! To je dychberúce’," píše sa v riadkoch Svitolinovej.
Monfils naozaj nemá ani jeden titul z Grand Slamu či Masters – na týchto turnajoch prehral všetky tri svoje finále. V Paríži sa však rozlúčil jedným skvelým rekordom. Už sedemnástykrát na French Open absolvoval päťsetovú bitku. Aj keď ju tentoraz prehral, v kronikách zostane ako ten, ktorý antukové maratóny vyhrával (má v nich bilanciu 12-5).
Bolo už po polnoci, no ľudia na tribúnach zostali. A na svojho parťáka čakali jeho bývalí spoluhráči z francúzskeho daviscupového tímu. Bolo to ako scéna z Dumasovho slávneho románu. Monfilsa z emotívne náročných chvíľ dostali Jo-Wilfried Tsonga, Gilles Simon a Richard Gasquet. Všetci vedeli, ako sa posledný z tenisových mušketierov cíti, veď aj oni ukončili svoje kariéry v posledných mesiacoch a na domácej pôde.
"Nebolo to pre mňa obyčajné stretnutie. Už keď som vstupoval na kurt, mal som úplne iný pocit než zvyčajne. Cítil som sa skvele a zároveň vôbec nie. Jednoducho som chcel robiť veci až príliš dobre a vedel som, že to nie je možné," priznal Monfils.
Koniec nie je, kým nie je koniec
Emotívna rozlúčka na domácej scéne však neznamená úplný koniec jeho kariéry. Monfils totiž prezradil ešte jedno želanie. "Chcel by som byť jedným z tých športovcov, ktorí budú hrať do štyridsiatky. Jednoducho ako Stan, ako LeBron, ako Cristiano alebo Patrice Evra," zveril sa.
V pláne má ešte niekoľko turnajov. Aj preto, že bude cestovať spolu s manželkou Svitolinovou. Problémom je však v súčasnosti rebríček, Monfils sa momentálne nachádza až v tretej stovke svetového poradia. Šanca zahrať si na veľkých podujatiach preňho aktuálne existuje najmä v prípadoch, keď by mu organizátori udelili voľnú kartu. Môže to byť Wimbledon, na americkom turné napríklad Montreal alebo US Open.
A budúci rok v Paríži? To bude mať Monfils stále spomínaných 40 rokov. Narodil sa totiž až v septembri…