Drapera poznala tenisová komunita vo Veľkej Británii už odmalička, keďže je synom bývalej juniorskej tenistky a bývalého výkonného riaditeľa Národnej tenisovej asociácie (LTA). Vďaka tomu bol vo svojej vlasti pod drobnohľadom už od juniorských rokov a nemal problém získať divoké karty aj na najväčšie turnaje v Anglicku. Trvalo však podstatne dlhšie, kým si ho všimla širšia tenisová verejnosť.
Keďže pochádza z tenisovej rodiny, cestu k bielemu športu si našiel veľmi skoro. Napriek tomu, že bol pravák, držal raketu od svojich začiatkov v ľavej ruke. "Píšem a hádžem pravou, ale keď som začal hrať tenis o stenu, chytil som raketu do ľavej ruky. Teraz mi to dáva výhodu proti iným hráčom," prezradil Draper, ktorý sa týmto podobá na legendárneho Rafaela Nadala. Španiel však začal hrať ľavačkou až v neskoršom veku.
Na začiatku profesionálnej tenisovej kariéry ho brzdili zranenia a nemal taký raketový vzostup ako jeho slávnejší rovesníci Jannik Sinner alebo Carlos Alcaraz. S pribúdajúcimi rokmi však talentovaný Brit začína ukazovať, že ak je zdravý, dokáže poraziť aj tých najlepších hráčov a vyhrávať najväčšie turnaje. Dokázal to najmä za posledný rok a pol, keď stúpal v rebríčku a zbieral tituly aj na tých najprestížnejších podujatiach.
Kariérny postup
Svoj debut na okruhu ATP absolvoval v roku 2021 v Miami, ale určite naň nespomína v dobrom. V meraní síl s Kazachstancom Kukuškinom musel odstúpiť po prehratom prvom sete, keď pri setbale súpera z dôvodu únavy a horúčavy spadol na kurt. Prvej výhry sa dočkal na domácom podniku v Queens Clube, kde zdolal Sinnera a dokráčal do svojho najväčšieho štvrťfinále.
V sezóne 2023 mal problémy s brušnými či stehennými svalmi a tiež s ramenom. Pre pád v rebríčku musel ku koncu roka obchádzať challengerové turnaje. Zlom prišiel na US Open, kde sa prebojoval do osemfinále a vylepšil si tak maximum na Grand Slamoch. V novembri si v Sofii zahral prvé finále na okruhu ATP. V súboji o trofej neuspel ani na začiatku minulého roka, keď v Adelaide podľahol Jiřímu Lehečkovi a v polovici sezóny stále čakal na premiérový titul na hlavnom okruhu.
Na vysnívanú trofej dosiahol vlani v júni na trávnatej akcii ATP 250 v Stuttgarte a dal tenisovému svetu najavo, že by v budúcnosti mohol byť jedným z možných favoritov domáceho Wimbledonu. Jeho ľavácke podanie a drvivý forhend sú pri rýchlej hre na zelenom povrchu veľmi efektívne a na tráve sa mu darilo už v začiatkoch kariéry. Po úspechu v Stuttgarte sa stal novou britskou jednotkou.
Do konca minulej sezóny pridal ešte semifinále na US Open a jeden triumf, tentoraz o stupeň vyššie. Na päťstovke vo Viedni využil vypadnutie najväčších favoritov a so stratou jediného setu si dokráčal pre premiérovú trofej na tvrdom povrchu v hale.
Zápis do histórie
Tento rok sa Draper a jeho tím rozhodli navštevovať menej turnajov a plne sa sústrediť na čo najlepšiu fyzickú pripravenosť na najväčšie podujatia. A po troch mesiacoch sezóny už tento plán prináša ovocie.
Do nového tenisového roka pritom nevstupoval z úplne ideálnej pozície, pretože ho počas decembrovej pauzy trápilo zranenie a na Australian Open nebol pripravený podľa svojich predstáv. Vidieť to bolo aj počas zápasov. V úvodných troch kolách musel zakaždým do piatich setov, rolu favorita však ešte potvrdiť zvládol. Nezostali mu ale sily na ďalšie stretnutie s Alcarazom, ktoré musel po dvoch prehraných setoch skrečovať.
Po Grand Slame v Melbourne absolvoval už len dva turnaje a na oboch sa prezentoval v ďaleko lepšej forme. V Dauhe neuspel až v boji o titul, kde podľahol v troch setoch Andrejovi Rubľovovi.
Svoju najlepšiu hru si šetril na úvodné podujatie série Masters. V Indian Wells, kde vlani skončil v prvom kole, na ceste za najväčším titulom kariéry vyradil okrem iných svetovú štvorku Taylora Fritza, semifinalistu Australian Open Bena Sheltona, dvojnásobného obhajcu titulu Alcaraza a Holgera Runeho.
Po životných dvoch týždňoch sa zaslúžene posunul na siedme miesto svetového rebríčka a napriek zdravotným problémom, ktoré ho trápili na začiatku kariéry, sa prebojoval medzi elitu. Teraz sa zapísal do histórie ako iba piaty Brit v open ére, ktorý sa prebojoval do TOP 10. Pred ním to dokázali len Andy Murray, Tim Henman, Cameron Norrie a Greg Rusedski.
Práve k Murraymu, ktorý je s tromi grandslamovými trofejami najúspešnejším hráčom svojej krajiny, Draper vzhliada a jeho úspechy ho motivujú k dosiahnutiu najväčších tenisových cieľov.
V hodnotení tohtoročnej sezóny je na treťom mieste hneď za Sinnerom a Alexandrom Zverevom a pochváliť sa môže zápasovou bilanciou 13:2 Jeho najobľúbenejšia časť roka však ešte len príde a určite ho možno považovať za jedného zo širších favoritov na zisk grandslamového titulu na Wimbledone či US Open. Počas blížiacej sa antukovej sezóny navyše obhajuje iba 160 bodov a má teda veľkú šancu stúpať rebríčkom ešte vyššie.