S výškou 185 centimetrov má nepopierateľnú výhodu, jej servis je veľmi účinný a občas si pomôže esom. Počas dvoch kôl ich už nastrieľala deväť. V rozhovore pre českú redakciu Flashscore Správ však Taggerová priznala, že pri vstupe na centrálny kurt Tenisového areálu Štvanice na ňu trochu doľahli emócie.
"Kurt je veľmi pekný, naozaj výnimočný. Počula som jeho príbeh, je to niečo špeciálne, naozaj je to kus histórie. Takže keď som nastupovala, bola som úprimne trochu nervózna," priznala.
A keď sa zápas začal, zvykli ste si rýchlo?
"Skôr som nečakala, že tam bude toľko ľudí, predsa len to bol duel medzi dvomi cudzinkami. Takže som si zápas pred takým publikom, pred českými fanúšikmi, veľmi užila. A už sa neviem dočkať, kedy budem hrať znova."
Preview zápasu Taggerová – Bejlek
Aká bola vlastne vaša motivácia zvoliť si na tento týždeň pražský turnaj?
"V Prahe som už raz bola, to mesto sa mi veľmi páči, je naozaj krásne. Navyše to mám z domu blízko, je to tu veľmi podobné miestu, kde žijem. Cítim sa tu skoro ako doma. 'Chcem ísť do Prahy. To mesto sa mi naozaj páči, mám rada tunajších ľudí. Chcem tam ísť a hrať ten turnaj,' presne si pamätám, ako som to hovorila svojim trénerom." (smeje sa)
Darí sa vám, máte prelomovú sezónu, už v 18 rokoch ste sa dostali do prvej stovky. Ako si to vážite? Čakali ste, že to pôjde takto rýchlo?
"Niekedy si hovorím, že si ani neuvedomujem, ako rýchlo sa to všetko udialo. Ale keď si dám pauzu, sadnem si a spomínam na všetko, čo sa stalo... Bolo to fakt šialene rýchle! Úprimne? Nečakala som to. Ale jednoducho idem ďalej. Som na seba veľmi hrdá, že sa mi to takto podarilo."
Aj váš jednoručný bekhend sa veľmi dobre sleduje. Je to dôvod, prečo ste začali spolupracovať s Francescou Schiavoneovou, ktorá ho tiež výborne ovládala?
"To je vlastne veľmi vtipné! 'Wow, ty máš takú trénerku!' To mi všetci hovoria. Ale nie, žiadny hlbší dôvod v tom nebol. A že ona hrala tiež jednoručný bekhend? Je to naozaj len náhoda."
A ako ste sa vlastne spoznali?
"Pred nejakým časom som vyskúšala jednu akadémiu v Taliansku. Chcela som zmenu, talianska mentalita sa mi veľmi páči a aj to, ako trénujú. Takže som hľadala nejaké prostredie v Taliansku a tam sme sa stretli a začali spolupracovať."
Presťahovali ste sa tam?
"Nie, v Taliansku len trénujem. Doma som stále v Rakúsku."
Takže to nebolo ani tak, že by vás k presunu inšpirovalo aktuálne úspešné tenisové obdobie? Talianskemu tenisu sa teraz neskutočne darí.
"Áno, naozaj sú skvelí! Ale tak to nebolo. V Taliansku síce trénujem, ale v podstate nemám nič spoločné s ich federáciou ani s hráčmi, ktorí tam hrajú. Poznáme sa, to áno, ale povedzme, že som trochu iná."
Povedzte ešte niečo o tom jednoručnom bekhende. Inšpiroval vás Federer, Wawrinka alebo krajan Thiem, ktorý ho tiež vedel výborne používať? Kto vás ho naučil?
"Začínala som obojručným. Ale vždy, keď som dostala trochu jednoduchšiu loptu, chcela som ju automaticky hrať jednoručne. Prišlo mi to ako ten najprirodzenejší úder. A keď som mala 12 rokov, prešla som na jednoručný a už mi to zostalo. Rozhodla som sa, že takto budem hrať."
Teraz vás čaká štvrťfinále, bude proti českej hráčke. Sára Bejlek má tu v Prahe veľkú podporu. Tešíte sa na to?
"No jasné! Určite príde veľa ľudí. Viem si predstaviť, že budú fandiť proti mne, čo sa jednoducho stáva. Ale baví ma hrať pred ľuďmi. Ako som už povedala, ten kurt je úžasný. Takže sa na zápas veľmi teším."