V priebehu pražského turnaja Kodeš obdržal Cenu Karla Koželuha, určenú významným osobnostiam českého tenisu. Potešila ho, veď legendárneho športového všeumelca, ktorý bol podľa rôznych zdrojov v rokoch 1927 a 1928 svetovou jednotkou, uvádzal do tenisovej Siene slávy. Ale neodpustil si tiež rýpnuť, že české ocenenie prišlo až ako posledné. Veď vo svete aj na najprestížnejších miestach už podobných honorov dostal niekoľko.
V 70. rokoch vyhral dvakrát French Open a raz Wimbledon. "V mojej dobe sa hrali tri grandslamy na tráve a len jeden na antuke French Open. Aj celý americký okruh bol na tamojšej antuke, takej sivozelenej. Bola piesková a veľmi podobná európskej. Dal sa na nej hrať rovnaký tenis ako na klasickej," spomína Kodeš.
Hardové kurty mu k srdcu veľmi neprirástli: "Nemám ich rád. Našťastie sa na nich hralo len päť turnajov, bolo to v Kalifornii, Arizone a trochu na Floride."
Rozhovor s Janom Kodešom
Aj dnes, keď pozerá tenis na betónových kurtoch, súčasných tenistov trochu ľutuje. "To behanie je úplne iné, je to tvrdé. Predstavte si napríklad, keby sa dnes futbalová Liga majstrov mala hrať na betóne. Čo by na to futbalisti hovorili?," zamyslel sa.
Prevaha tvrdých povrchov si vynútila aj trochu iný smer tenisu, než aký sa hrával kedysi. Výhodu majú urastení hráči, dôležitá je razancia. "Samozrejme, aj dnešný silový tenis je pekný, ale nesmie to byť na úkor chýb. Platilo to už kedysi v 20. rokoch za Tildena a platí to dodnes: kto menej kazí, vyhráva," pripomína žijúca česká tenisová legenda.
Trávnatý kurt na záhrade
Kodeš dlhé roky býva vo vile na pražskej Hanspaulce, kde si už pred polstoročím nechal na záhrade postaviť trávnatý tenisový kurt. "Dnes nie je v takej kondícii, aby tam mohol niekto hrať. Neskáče to tak, ako by malo, to by sa muselo častejšie valcovať, dať do toho trochu viac peňazí a viac sa tomu venovať. Ale áno, môj vnuk tam trénuje so synom. Podáva a trénuje voleje. Keby raz hral na nejakej vyššej úrovni, určite by som ten kurt dal oveľa viac dokopy," priznáva.
Grandslamový šampión, samozrejme, stále sleduje dianie aj vo svetovej špičke. Na veľké turnaje je pozývaný ako čestný hosť. Vníma výmenu generácií. Federer a Nadal sú preč, vplyv pomaly, ale isto stráca aj Djokovič. "Teraz budú Alcaraz a Sinner, tí dvaja, ktorí budú medzi sebou bojovať minimálne desať rokov. Možno pätnásť. Jednoducho sa budú navzájom porážať a na tých veľkých turnajoch dominovať," myslí si.
A má šancu vôbec niekto súčasnú elitnú dvojku ohroziť? "Do tej trojky teraz asi ešte trochu patrí Djokovič. Už na ňom vidno, že tým dvom s pribúdajúcim časom stačiť nebude. Ostatní sú veľmi vyrovnaní, možno až do tridsiatky," tvrdí Kodeš.