V prvom kole turnajov veľkej štvorky vypadol Djokovič len tretíkrát z 84 grandslamových účastí. Naposledy sa mu to stalo v januári 2006 na Australian Open, keď ho vyradil dnes už takmer neznámy Američan Paul Goldstein.
Mariano Navone sa stal tretím mužom, ktorému sa tento výnimočný kúsok podaril. Aby sme túto trojicu neúspechov doplnili, spomenieme meno Marata Safina, ktorý v roku 2005 privítal vtedajšieho kvalifikanta Djokoviča ako budúci šampión a nadelil mu kanára (6:0, 6:2 a 6:1).
Ale k podstate veci: Djokovič bol tretím najstarším účastníkom tohtoročného US Open a v celej aktuálnej sezóne je vidieť, ako si šetrí telo. Má za sebou len 21 súťažných zápasov, z toho 16 odohral práve na Grand Slamoch. Ani jeho bilancia nie je úplne skvelá. Hoci na začiatku roka postúpil do grandslamového finále v Melbourne, inak má na konte 14 víťazstiev a 7 prehier.
Už tretíkrát v pomerne krátkom čase prehral Djokovič tri zápasy za sebou. Predtým mal takéto neúspešné série naozaj výnimočne a predchádzajúcu trojzápasovú šnúru zaznamenal v roku 2018 (teda pred ôsmimi rokmi). Len raz, konkrétne v roku 2007, prehral päť zápasov v rade.
Čas 3:59
Kľúčovým momentom bitky sa stala štvrtá hra štvrtej sady, tesne pred uplynutím štvrtej hodiny zápasu. Keď sa na časomiere objavil údaj 3:59, Djokovičovo telo vypovedalo službu. Srb mal pritom dlho zápas pod kontrolou, viedol 2:1 na sety a až do stavu 2:3 vo štvrtom dejstve hral veľmi solídne a držal si nádej na víťazstvo. Potom sa však naplno prejavili jeho zdravotné problémy. Začal strácať kontakt so súperom a v poslednom sete získal len 11 výmen zo 40.
Na kurte pritom nabehal oveľa menej metrov ako jeho argentínsky súper. Krokomer ukázal Marianovi Navonemu 3 874 metrov, Djokovič mal o 574 menej (3 300). K jeho cti slúži, že zápas napriek komplikáciám dohral a neodstúpil.