Sabalenková - Anisimovová 6:3, 7:6
Na tlačovej konferencii sa Sabalenková vrátila k svojim grandslamovým zápasom. "Po Australian Open som si myslela, že bude najlepšie na všetko zabudnúť a ísť ďalej. To isté sa ale opakovalo na Roland Garros. Vtedy som si povedala, že je načase sa nad tými neúspechmi zamyslieť a niečo sa z toho naučiť. Nechcela som, aby sa to opakovalo stále dookola," povedala šampiónka.
Cestu z porážok hľadala rodáčka z Minsku mimo tenisových kurtov. "Odpočívala som, čítala si, chodila do prírody a premýšľala o tom, prečo som sa v tých dvoch finálových zápasoch v Melbourne a Paríži nechala ovládnuť emóciami. Myslela som si, že keď sa dostanem do finále, znamená to automaticky víťazstvo. Neočakávala som, že súperky budú odolávať," tvrdí Sabalenková.
To v newyorskom finále zmenila. "Snažila som sa za každú cenu kontrolovať svoje emócie. Nechcela som sa nechať nimi riadiť, nech už sa v zápase stane čokoľvek. Mojím cieľom bolo jednoducho bojovať o každý bod, bez ohľadu na situáciu. Musela som sa sústrediť len na seba a na to, čo mám urobiť, aby som zápas vyhrala. Poučila som sa a dúfam, že ak budu ďalšie finále, opäť to zvládnem," dodala.
Veľkú úlohu v jej kariére hrá aj spomienka na otca. "Keď zomrel, bolo to pre mňa aj rodinu veľmi ťažké obdobie. Rozhodla som sa ale, že to vezmem ako motiváciu na to, aby som sa zapísala do histórie našej rodiny. Verím tomu, že na mňa dáva zhora pozor," uviedla Sabalenková.
Dvojnásobná šampiónka US Open sa rozhovorila aj o duševnom zdraví. "Štyri alebo päť rokov pracujem s psychologičkou. Spočiatku mi veľmi pomohla, najmä v pochopení, že všetko je možné, keď venujete svoj čas a život svojim snom. Potom som si ale uvedomila, že som na nej príliš závislá. Myslela som si: Ona ma musí napraviť, ona mi musí dať odpoveď. Nechcela som prevziať zodpovednosť za svoje činy a robila som rovnaké chyby stále dookola."
Zlom podľa jej slov nastal, keď sa rozhodla spoľahnúť sama na seba. "V určitom okamihu som pochopila, že musím prevziať zodpovednosť a prísť na to sama – premýšľať, analyzovať a lepšie sa pochopiť. Bolo to správne rozhodnutie. Možno raz zase pocítim, že potrebujem niekoho, s kým by som sa mohla porozprávať, ale teraz som hrdá na to, že som dokázala prevziať zodpovednosť. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, kto som, a preto teraz pod tlakom zvládam svoje emócie oveľa lepšie," uzavrela.